Kvašov

Poloha

Obec leží v severnej časti Bielych Karpát v doline rovnomenného potoka.

Najvyšší bod: Severovýchodný svah vrchu Závlačná (854,4m) v nadmorskej výške 630m.

Najnižší bod: Hladina rieky Kvašov pri výtoku z katastra obce (285m).

História obce

Prvá nepriama zmienka o obci sa nachádza v zakladajúcej listine obce Červený Kameň z roku 1354. Pri popise chotárnych častí sa spomínajú kvašovské lazy (pravdepodobne išlo o osadu Močiare). Prvýkrát sa obec priamo spomína v roku 1471 v donačnej listine vystavenej v Budíne uhorským kráľom Matejom Korvínom, kde za obnos 3.600 pražských grošov dáva hrad Lednica a okolité dediny Felixovi Hnedemu zo Sebyrzova, medzi ktorými je aj Quazzow. Ďalšie názvy: 1504 Kwaso, 1598 Kwassow, 1808 Polednicz-Kvassó. V roku 1869 mala obec 413 obyvateľov, v roku 1880 mala 427 obyvateľov, v roku 1890 mala 462 obyvateľov, v roku 1900 mala 479 obyvateľov, v roku 1910 mala 551 obyvateľov, v roku 1921 mala 591 obyvateľov, v roku 1930 mala 652 obyvateľov, v roku 1940 mala 734 obyvateľov, v roku 1948 mala 662 obyvateľov, v roku 1961 mala 832 obyvateľov, v roku 1970 mala 827 obyvateľov a v roku 2021 mala 648 obyvateľov. Pôvodne bola v obci pálenica a mlyn.

História osídlenia územia

V lokalite Starice a Hôrka osídlenie už v mladej kamennej dobe (neolit) (5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.).

Sídlisko z rímskej doby (0 – 380) z okruhu púchovskej kultúry.

Slovanské sídlisko z 8.-9.storočia pod Ostrou horou pri Majeri.

Hradisko Ostrá hora.

Miestne časti

Kvašov

Močiare

Zaujímavosti v obci a okolí

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie.

Hradisko Ostrá hora.

CHKO Biele Karpaty.

Ostrá hora (492,0m).

Turistické chodníky KST: 5582.