Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Pôvodne neskororománsky mariánsky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený okolo roku 1260 na mieste románskeho hradiska, pod ktorým ležala pôvodná osada, spomínaná v roku 1113. Z pôvodného kostola sa zachovala len veža s románskym jadrom. Ak sa berú do úvahy dobové zvyklosti, tak prievidzský hrad a kostol tvorili jeden objekt. Novú funkciu získal kostol po príchode karmelitánov, ktorí prišli do mesta po roku 1383. Karmelitánom nestačili malé priestory kostola a preto okolo roku 1400 začali so stavbou kláštora. Románsky kostol karmelitáni prestavali v gotickom slohu. Kostol bol upravený začiatkom 16.storočia a v rokoch 1687 a 1805. Hlavný oltár v jednoloďovom jednovežovom a dvojkaplnkovom kostole je barokový, ambitový z 1.štvrtiny 16.storočia. Bočný oltár je barokový z konca 17.storočia. Z interiéru kostola sa zachovala iba stredoveká socha Panny Márie z 2.polovice 15.storočia.O zániku kláštora karmelitánov sa nevie nič, posledná zmienka je z roku 1529. Zánik kláštornej budovy naznačuje, že ich likvidácia bola násilná. Zeme kláštorného majetku tvoria polia tzv. Dlhých zemí, kde je dnes zachovaná lokalita „Kláštorská studnička“, ako aj rybníky na lokalite Lukavica, ako zdroj stravy v období pôstu. Súčasný kostol s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom stojí na mestskom cintoríne na Mariánskej ulici na Mariánskom vŕšku (na návrší Skalka). Kostol sa v polovici 18.storočia stal pútnickým miestom.
Hradbový múr. Kamenný ohradný múr z obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie z 2.polovice 15.storočia.
Východná bašta. Dvojpodlažná stavba s polygonálnym pôdorysom a jednopriestorovou dispozíciou z obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie z 2.polovice 15.storočia. Neskôr bola prestavaná na kaplnku, ktorej súčasťou je aj otvorená spovedelnica, pretože kostol sa v polovici 18.storočia stal pútnickým miestom.
Južná bašta. Dvojpodlažná stavba s polygonálnym pôdorysom a jednopriestorovou dispozíciou z obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie z 2.polovice 15.storočia. Neskôr bola prestavaná na kaplnku, ktorej súčasťou je aj otvorená spovedelnica, pretože kostol sa v polovici 18.storočia stal pútnickým miestom.
Juhozápadná bašta. Dvojpodlažná stavba s polygonálnym pôdorysom a jednopriestorovou dispozíciou z obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie z 2.polovice 15.storočia. Neskôr bola prestavaná na kaplnku, ktorej súčasťou je aj otvorená spovedelnica, pretože kostol sa v polovici 18.storočia stal pútnickým miestom.
Západná bašta. Dvojpodlažná stavba s polygonálnym pôdorysom a jednopriestorovou dispozíciou z obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie z 2.polovice 15.storočia. Neskôr bola prestavaná na kaplnku, ktorej súčasťou je aj otvorená spovedelnica, pretože kostol sa v polovici 18.storočia stal pútnickým miestom.
Severná bašta. Dvojpodlažná stavba s polygonálnym pôdorysom a jednopriestorovou dispozíciou z obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie z 2.polovice 15.storočia. Neskôr bola prestavaná na kaplnku, ktorej súčasťou je aj otvorená spovedelnica, pretože kostol sa v polovici 18.storočia stal pútnickým miestom.