Poloha Obec leží v juhozápadnej časti okresu na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Považského Inovca, na brehoch rieky Livina. Najvyšší bod: Juhovýchodný svah vrchu Žrebíky (356,0m) v nadmorskej výške 332m. Najnižší bod: Hladina riečky Livina pri výtoku z katastra obce (238m). História obce Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1329 ako Pobohan, vtedy magister Štefan, vnuk bána Bečendu, daroval toto územie kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou. Ďalšie názvy: 1330 Pohoban, 1461 Pochaba, 1786 Pochaban, 1808 Pochabany. Vyvinula sa zo zemianskej osady na území, ktoré po roku 1245 patrilo bánovi Bečendovi z rodu Hont-Poznanovcov. Patrila zemanom, neskôr v 14.storočí panstvu Topoľčany, od 17.storočia panstvu...

Poloha Obec leží v južnej časti okresu na Podunajskej pahorkatine, na brehoch riečky Haláčovka. Najvyšší bod: Bezmenná kóta v lokalite Dubce na severozápadnej hranici katastra obce (244m). Najnižší bod: Hladina riečky Haláčovka pri výtoku z katastra obce (189m). História Prvýkrát sa obec písomne spomína v roku 1323 ako terra Besenyev, Bezenew (ďalšie názvy: 1416 Pechenyz, 1598 Peczenied, 1773 Pecženany, 1786 Pečenani, 1920 Pečeňany). Obec sa vyvinula z osady príslušníkov maďarského kmeňa Pečenehov, ktorí v 11.-13.storočí vykonávali strážnu službu na hraniciach Uhorského štátu. V roku 1470 patrila Jurajovi Pečeňadskému, neskôr panstvu Trenčín. V roku 1598 mala obec 17 domov, v roku 1784 mala 38...

Poloha Obec leží v centrálnej časti okresu na Podunajskej pahorkatine. Leží na brehoch riečky Haláčovka. Najvyšší bod: Bezmenná kóta v lokalite Prostredné dlhé na severozápadnej hranici katastra obce (266m). Najnižší bod: Hladina riečky Haláčovka pri výtoku z katastra obce (204m). História obce Prvá nepriama písomná zmienka o obci je z roku 1193. Vtedy sa delil zrejme pôvodne veľmi veľký chotár obce Ostratice, presnejšie majetkový komplex šľachticov z Ostratíc, z územia ktorého sa neskôr vyčlenil i chotár Otrhánok, nazývaných kedysi aj Horné Ostratice. Je síce zvláštne, že dve obce s rovnaklým názvom sú vzdialené pomerne veľmi ďaleko od seba a ich chotáre nesusedia, ale pravdepodobne to súvisí s dosídlením obce...

Poloha Obec leží vo východnej časti okresu v Strážovských vrchoch v dolinke, ktorú vytvorila riečka Omastiná. Najvyšší bod: Severný svah vrchu Rokoš (1.009,9m) v nadmorskej výške 978m. Najnižší bod: Hladina riečky Omastiná pri výtoku z katastra obce (308m). História obce Obec je písomne doložená z roku 1389 ako Lehota (ďalšie názvy: 1481 Lyhotka, 1483 Mazna Lehota, 1485 Omazchyna Lhota, 1598 Omastina Lehota, 1808 Omastina). Patrila panstvu Uhrovec. V roku 1598 mala obec 11 domov, v roku 1720 majer, v roku 1784 mala 35 domov, v roku 1828 mala 27 domov, v roku 1869 mala 267 obyvateľov, v roku 1880 mala 261 obyvateľov, v roku 1890 mala 271...

Poloha Obec leží pri južnej hranici okresu na Podunajskej pahorkatine na brehoch rieky Hydina. Najvyšší bod: Bezmenná kóta (334,0m) v severovýchodnej časti katastra obce. Najnižší bod: Hladina riečky Hydina pri výtoku z katastra obce (192m). História obce Obec sa prvýkrát spomína v roku 1232 ako Nadasz. V listine, ktorú vydal kráľ Ondrej II. Sa píše, že osadu Levlech (Lelovce- dnešná mestská časť Novák) daroval pánovi Meridichovi. Osada Lelovce vtedy patrila nitrianskemu biskupovi Jacobovi, ktorému kráľ na výmenu daroval zem podobnej výmery zvanú Nadasz. Ďalšie názvy: 1773 Nedassowcze. Od roku 1241 do roku 1668 bolo územie obce okupované Tatármi a Turkami. V určitom období obec aj...