Poloha Obec leží vo východnej časti okresu v Strážovských vrchoch na brehoch Miezgovského potoka. Leží východne od okresného mesta Bánovce nad Bebravou. Najvyšší bod: Severný svah bezmennej kóty na východnej hranici katastra v nadmorskej výške 392m, západne od Ostrého vrchu (460,8m). Najnižší bod: Hladina Miezgovského potoka pri výtoku z katastra obce (224m). História obce Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine kráľa Žigmunda 1.augusta 1389 ako Negowycha (ďalšie názvy 1439 Myzgoucz, 1450 Mezgoch, 1477 Mezgoucz, 1773 Miezkocz, 1786 Mizgowce, 1808 Mjergowce, 1920 Miezgovce). Vtedy ju daroval bratislavskému grófovi Štiborovi a jeho dvom súrodencom ako súčasť hradu Uhrovec. Ďalšia zmienka z roku 1439 je v listine uhorského kráľa...

Poloha Obec leží v juhozápadnej časti okresu, na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Považského Inovca. Leží na brehoch rieky Livina. Najvyšší bod: Žrebíky (356,0m). Najnižší bod: Hladina rieky Livina pri výtoku z katastra obce (243m). História obce V 10.storočí bola oblasť obce osídľovaná cudzincami, kupcami a remeselníkmi (tzv. hosťami), pretože sa tu nachádzalo zlato a železná ruda. Odtiaľ je pravdepodobne i názov obce Hoste. Od roku 1245 bola Suchá dolina, ako sa nazýva dolina kam obec patrí, majetkom bána Bečendu z rodu slovanských veľmožov Hont-Poznanovcov. V roku 1329 ju získal kráľ Karol Robert z Anjou a pripojil ju k panstvu Topoľčany. Z toho istého roku je i prvá...

Poloha Obec leží pri severozápadnej hranici okresu v blízkosti Hradnianského potoka. Najvyšší bod: Južný svah bezmenného vrchu v západnej časti katastra obce v nadmorskej výške 340m. Najnižší bod: Hladina Hradnianskeho potoka pri výtoku z katastra obce (228m). História obce Jadro pôvodne nerozdelenej obce Horná Hradná, spomínanej v roku 1329 ako územie s kamenným kostolom a hradom Garadna pod názvom Garadna Superior (ďalšie názvy: 1332 Granna, 1439 Kys Hradna, 1773 Mala Hradna). Patrila rodine Pogáňovcov, neskôr panstvu Trenčín. V roku 1598 mala obec 11 domov, v roku 1784 mala 31 domov, v roku 1828 mala 32 domov, v roku 1869 mala 280 obyvateľov,...

Poloha Obec leží v centrálnej časti okresu, na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Strážovských vrchov. Leží na brehoch riečky Jelešnica. Najvyšší bod: Kňaží stôl (637,2m). Najnižší bod: Hladina Jelešnice pri výtoku z katastra obce (231m). História obce Obec sa spomína v roku 1389 ako Lutov (ďalšie názvy: 1481 Lywthw, Lywthow, 1506 Lythow, 1598 Lutow). Patrila panstvu Uhrovec. V roku 1598 mala obec mlyn a 15 domov, v roku 1784 mala 31 domov, v roku 1828 mala 29 domov, v roku 1869 mala 346 obyvateľov, v roku 1880 mala 242 obyvateľov, v roku 1890 mala 247 obyvateľov, v roku 1900 mala 254 obyvateľov, v roku 1910 mala 247 obyvateľov, v roku...

Poloha Obec leží v južnej časti okresu v Podunajskej pahorkatine. Najvyšší bod: Bezmenná kóta v lokalite Hlboké na severovýchodnej hranici katastra obce (255m). Najnižší bod: Hladina riečky Livina pri výtoku z katastra obce (212m). História obce Obec sa spomína v roku 1329 ako utraque Libaha (ďalšie názvy: 1373 Liboha, 1397 Lubicha, 1412 Lybiha, Libika, 1808 Libichava). Pôvodne patrila bánovi Bečendovi z rodu Hont-Poznanovcov, neskoršie Erdödiovcom, v roku 1731 provizorátu Malé Hoste. V roku 1787 mala mlyn a 17 domov, v roku 1828 mala 14 domov, v roku 1869 mala 102 obyvateľov, v roku 1880 mala 99 obyvateľov, v roku 1890 mala 112 obyvateľov, v roku 1900 mala...

Poloha Obec leží v severovýchodnej časti okresu v Strážovských vrchoch na sútoku riek Radiša, Kšinka a Závada. Najvyšší bod: Suchý vrch (1.027,8m). Najnižší bod: Hladina riečky Radiša pri výtoku z katastra obce (295m). História obce Obec sa spomína v roku 1352 ako villa Xynna (ďalšie názvy: 1382 Kessyna, 1485 Ksyna, 1598 Ksynna). Patrila panstvu Uhrovec, začas aj panstvu Beckov. V roku 1555 bolo v chotári obce 42 usadlostí, v roku 1598 mala mlyn a 39 domov, v roku 1720 mala 2 mlyny, v roku 1784 mala 81 domov, v roku 1828 mala 71 domov, v roku 1869 mala 955 obyvateľov, v roku 1880 mala 899 obyvateľov, v roku 1890...