Zrumený hrad, ktorý sa nachádza na vrchu Brezový hrad v nadmorskej výške 813m asi 1,5km severovýchodne od obce Podhradie. Nie je o ňom známe kto a kedy ho postavil a ani kedy zanikol. Písomné správy, ktoré by potvrdzovali počiatky a existenciu hradu v 13. a neskorších storočiach sa nezachovali. Prvá a zároveň aj posledná nepriama zmienka o hrade je až z roku 1560, kedy dal cisár Ferdinand I. vypočuť svedkov, ktorí pri hraničných sporoch zhodne označili za medzník chotárnu studničku pod „starým hradom“. Zo správy vyplýva, že hrad bol vtedy už neobývaný. Žakýlsky hrad sa svojou dispozíciou radí medzi pohronské hrady (Breznica, Rudno nad Hronom), ktorých obdobie výstavby možno datovať približne do konca 12.storočia až 1.polovice 13.storočia. Svojou veľkou rozlohou však tieto objekty prevyšuje. Hrad mohol vzniknúť z popudu prudkého rozvoja ťažby striebra v okolí Banskej Štiavnice koncom 12.storočia alebo začiatkom 13.storočia a spolu s hradom na Glanzenbergu ako sídlom prospektora mohol zabezpečovať ochranu oblasti a zároveň byť miestom zhromažďovania vzácnych kovov pri ich transporte do Kremnice. Preprava vzácnych kovov medzi Banskou Štiavnicou a Kremnicou sa uskutočňovala po tzv. Matejovej hradskej. Cesta viedla približne vo vzdialenosti 100m od hradu, takže mohol slúžiť ako nočný trezor pre vozy naložené striebrom. Hrad svojou polohou zabezpečoval vizuálne spojenie so Zvolenským hradom, hradom Teplica nad Sklenými Teplicami a hradom Sitno. Zároveň kontroloval tri cesty (z Hliníka nad Hronom do Banskej Štiavnice, z Banskej Štiavnice na Močiar s pokračovaním na Kremnicu a zo Štiavnice na Kozelník a Zvolen, ktorý bol v 13.storočí strediskom veľkožupy). Terénna konfigurácia a tvar hrebeňa ovplyvnili voľbu staveniska a dispozíciu hradu orientovanú dlhšou osou v smere približne sever-juh. Hrad sa skladal z horného hradu a predhradia. Horný hrad pretiahnutého pôdorysu s rozmermi 80x20m tvorila veža, palác a cisterna. Za palácom sa javí podkovovitý výbežok, ktorý môže byť zvyškom dvorčeka, ktorý mohol plniť aj funkciu ochrany paláca zo strany prístupu. V strede nádvoria je kráter, ktorý je zvyškom zasypanej cisterny. Predbránie, asi opevnené palisádou, bolo pomerne veľké. Predhradie sa nachádza na východ od horného hradu a zahrnulo do seba kyjakovitú plošinu vrcholu hrebeňa dĺžky 120m a maximálnej šírky 60m. Bolo opevnené jednoduchým múrom hrúbky 1,8m, ktorý je miestami zreteľne viditeľný a vstupovalo sa doň od severu. Predhradie bolo na východnej strane opevnené mohutnou 20m širokou a asi 10m hlbokou, do skaly vysekanou priekopou. Otvorenou otázkou zostáva, kedy, a prečo hrad pomerne skoro zanikol. Bez širokého prieskumu majetkových a historických súvislostí v tejto oblasti však nemožno dať uspokojivú odpoveď na množstvo otázok, ktoré sa v tejto súvislosti vynárajú. Z hradu je dnes čitateľná konfigurácia budov v teréne a ešte i v súčasnosti možno badať zvyšky sond z Bakerovho a Kmeťovho prieskumu. Na hrade sú viditeľné vstupy do dvoch banských štôlní, ktoré sú 5 a 19m dlhé.
