Hrad Sitno

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcanina hradu je situovaná nad obcou Ilija na východnej strane vrchu Sitno v Štiavnických vrchoch, v nadmorskej výške 850m.

Na vrchu Sitno stálo v 1.storočiach nášho letopočtu opevnené hradisko vybudované Kvádmi. Patrilo k systému opevnení vybudovaných od Dunaja pozdĺž Ipľa až k Sitnu. Slovania obsadili hrad pravdepodobne v polovici 6.storočia. Po málo známom živote na hrade až do stredoveku predpokladáme, že hrad pochádza z 1.polovice 13. storočia a bol súčasťou rozsiahlej vojenskej pevnosti vybudovanej na základoch rozsiahleho hradiska. Vojenský význam hradu súvisel ťažbou a spracovaním kovov v tejto oblasti a s tatárskym a tureckým ohrozením. Kamenný hrad bol postavený pravdepodobne v gotike v 2.polovici 13.storočia. Opevnenie obkolesovalo celú vrcholovú plošinu od hradu až po strmé neprístupné skaly na severnom a juhozápadnom okraji. Múry boli vybudované na základoch valového opevnenia hradiska, ktoré malo aj priečny val, v stredoveku nevyužívaný. Ten oddeľoval časť hradiska na akropole a mohol slúžiť ako druhá obranná línia. Písomne bol hrad doložený až v roku 1548, keď ho obliehalo a dobylo kráľovské vojsko aby ho vyrvalo z rúk lúpežného rytiera Melichara Balašu. Prebudovaný bol v rokoch 1549-1551, bolo zosilnené jeho opevnenie a stal sa súčasťou protitureckej obrannej línie. V čase tureckého nebezpečenstva zohrával potom hrad významnú úlohu pri obrane banských miest (chránil prístupové cesty) a spravovaný bol vojenskými kapitánmi, až ho nakoniec jednému z nich, Jánovi Krušičovi, udelili do vlastníctva. V roku 1629 sa hrad dostal do trvalej držby rodiny Koháriovcov, ktorí ho potom vlastnili až do jeho zániku. Bol sídlom hradného panstva, ktorému patrilo sedem dedín. V roku 1703 sa hradu zmocnili kurucké vojská Františka II. Rákociho, ktoré ho pri opustení v roku 1710 úplne zničili. Z hradu zostali zvyšky obvodového muriva a základov, z ktorých možno usudzovať, že hrad sa skladal z dvoch častí. Na severne položenej hornej strane stál pravdepodobne hradný palác, ku ktorému viedlo ešte i dnes viditeľné do skaly vytesané schodište. Južne bol položený dolný hrad, ako o tom nasvedčujú zvyšky jeho obvodových múrov. Zo západnej prístupnej strany sa tiahne šijová priekopa za ktorou sú náznakovo zrekonštruované časti barbakánu a vpravo je v skale vytesaná cisterna na vodu, ktorá bola na nádvorí. Na barbakáne mohli byť aj strieľne a pravdepodobne bol dosť vysoký. Vchod do hradu bol z jeho bočnej strany, chránený pred útočníkmi.

Hrad je v súčasnosti ruina splývajúca so skalou na ktorej je vystavaný. Začiatkom tohto storočia začali dobrovoľníci s archeologickým výskumom a konzerváciou hradných ruín. Niektoré múry umožňujú základnú predstavu o rozložení stredovekého hradu, na ploche hradiska sú na niektorých miestach stopy po stavbách a len prechádzka po okraji vrcholovej plošiny dáva predstavu o rozsiahlosti a mohutnosti tejto stavby.