Zachovalý rozsiahly hrad s areálom, jeden z najmalebnejších hradov na Slovensku, sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou Oravský Podzámok vo výške 112m nad hladinou rieky Orava. Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Dejiny osídlenia odkryl archeologický výskum, ktorý doložil aj zvyšky veľkomoravského sídliska s hrádkom z 9.storočia. Prvá písomná historická zmienka o castrum Arwa pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne. V roku 1267 ho kráľ Belo IV. prevzal od Mika Balaša. Postupne menil majiteľov. Hradné bralo zvažujúce sa tromi terasami sa stalo základom pre súbory budov horného, stredného a dolného hradu. Pri prevzatí hradu kráľom boli budovy horného hradu vysunuté po samý okraj skaly, aby tak zabránili útočníkom akémukoľvek prístupu. Prízemia boli postavené z kameňa a poschodia sa stavali z dreva. Iba v strednom sedle brala sa okrem prízemia nachádzala aj klenutá pivničná miestnosť. Stredný hrad v 13.storočí tvoril opevnené predhradie. Jeho hlavnou časťou bola štvorhranná veža s rozmermi 9,5mx9,5m a na ňu nadväzujúce múry. Veža nemala v prízemí otvor a vstupovalo sa do nej pomocou odkladacích drevených schodov na druhom poschodí. Ďalšie podlažia veže boli pravdepodobne z dreva. Vedľa veže bola aj vstupná brána do hradu. Dolný hrad obsahoval v tom čase iba súbor neopevnených hospodárskych stavieb. V roku 1298 hrad patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a po jeho smrti sa Orava dostala do rúk mocného magistra Donča. V roku 1333 hrad získal Karol Róbert z Anjou, ktorého a neskôr aj jeho syna, zastupoval na hrade kremnický komorský gróf Leopold a po ňom množstvo kastelánov, čo hradu príliš nepomohlo. Od roku 1370 bol župným hradom. V čase husitských výprav vlastnil hrad Štibor zo Štiboríc a po ňom ho v roku 1433 proti husitom bránil Mikuláš Balický. Od roku 1441 bol kastelánom hradu Peter Komorovský, ktorý ho nielen proti husitom ubránil, ale po šikovnej politike a vyjednávaní sa napokon stal aj županom Oravy, čo sa prejavilo aj opravou a opevnením hradu. V 2.polovici 15.storočia dal zvýšiť obranné múry a drevené hradby nahradil kamennými. Po porážke Komorovského, keď sa pridal na stranu povstalcov, hrad prevzal Matej Korvín. Hrad ako dôležitý objekt preto opravil a náležite prestaval. V strednom hrade dal v roku 1483 pristavať k hradnému múru nový palác zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Prízemie slúžilo ako sklady a zbrojnica a na bývanie bolo využívané iba poschodie. Palác mal pravdepodobne už v 15.storočí aj ďalšie poschodia s drevenou pavlačou so vstupom po schodoch od nádvoria, podobne ako dnes. Veža bola tiež prispôsobená na bývanie a obranné múry boli spevnené. Za čias kráľa Mateja Korvína sa stal županom Oravy a neskôr držiteľom hradu Imrich Zápoľský. Keďže najbohatší magnát Ján Zápoľský po bitke pri Moháči súperil o kráľovský trón s Ferdinandom Habsburským, stala sa aj Orava cieľom útoku cisárskeho vojska. Hrad síce pre Zápoľského ubránili bratia Kostkovci ale v roku 1534 prešli na kráľovu stranu. Vtedy Ferdinand Habsburský daroval hrad Jánovi z Dubovca, ktorý hneď v roku 1535 začal s jeho rozsiahlou úpravou, pretože nevyhovoval vývoju vtedajšej vojenskej techniky. Najskôr prestaval horný hrad. V jeho západnej časti pribudla veža s polkruhovým pôdorysom so štrbinovými strieľňami a náležite upravil súvisiace priestory. V strednom hrade najskôr opevnil nárožia dvoma okrúhlymi baštami s dvoma vnútornými poschodiami a s terasami na umiestnenie diel. Tie chránili obytné jadro stredného hradu a prístupovú cestu, prechádzajúcu pomedzi opevnenie a hospodárske budovy v priestore niekdajšieho veľkomoravského hrádku v gotickom dolnom hrade. Potom vystaval palác, ktorého portál druhého poschodia je datovaný 1540 a tretieho poschodia 1543. Vonkajší múr paláca nesie len málo okien, pretože palác plnil aj obrannú funkciu. Prístupovú cestu v dolnom hrade prerušili dôkladne opevnenou bránou so strieľňami a padacím mostom. Novú bránu spojili so starším múrom. Obranu prístupovej cesty medzi dvoma bránami zdokonaľovala okrúhla veža na nároží hradného múru vybavená tiež delami. Po smrti Jána z Dubovca nastal o Oravu spor, ktorý vyriešil panovník. Dedič Sedlnický síce ostal na hrade do roku 1556 ale na pokyn kráľa ho odovzdal Františkovi Turzovi. Turzovci sa pričinili o dnešný vzhľad budov a počnúc Františkom Turzom prispeli k jeho stavebnej obnove, ktorá hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. Stavebná činnosť Turzovcov v rokoch 1556-1561 sa sústredila na obnovu poškodeného horného hradu, kde umiestnili posádku a skladiská. Spráchnivené drevené časti nahradili kamenným murivom, drevené schodište do horného hradu nahradili kamenným. Nedostatok vody vyriešili vysekaním vodnej nádrže pod podlahou vstupnej miestnosti, do ktorej stekala voda zo striech keramickými rúrami. Obytné priestory presunuli do stredného a dolného hradu. V strednom hrade dokončili nástennými maľbami a vnútornými priestormi palác Jána z Dubovca. Vysekali 70m hlbokú studňu a kameň zo studne a pivnice za studňou použili pri ďalších stavbách. V dolnom hrade dal Turzo k západnému obrannému múru postaviť svoj obytný palác a kaplnku. Do prízemia sa vchádzalo z dolnej a na poschodie z hornej terasy nádvoria. V dolnej časti hradieb, medzi kaplnkou a vežou, postavil maštale. Drevené poschodie veže nahradil kamenným, prízemie sa neskôr zmenilo na väzenie. Hradnú bránu z väčšej časti zbúral a vystaval nové vstupné krídlo už bez padacieho mosta. Súčasťou stavebných prác z roku 1606 za Juraja Turzu bola i výstavba preklenutia priestoru medzi dvoma bránami, čím vznikol vstupný tunel s kazematami – komorami na streľbu a terasa na delovú obranu vstupu. Postavením ďalšej vstupnej brány a uzatvorením priestoru brán obranným múrom sa v roku 1611 stavebný vývoj hradu definitívne uzavrel. Neskoršie úpravy sa orientovali iba na detaily. Po smrti Juraja Turzu /1616/ od roku 1621, kedy zomrela jeho manželka, sa dedičia Turzovcov delili o majetok a určovali spomedzi seba správcu. V roku 1621 sa hrad stal sídlom Oravského komposesorátu. Zlá hospodárska a politická situácia v krajine, ktorá vyústila až do bojov proti panovníkovi, neobišla ani Oravu, ktorej správcovia boli napríklad Tököliovci a hrad sa dostal viackrát do povstaleckých bojov. V čase stavovských nepokojov v 2.polovici 17.storočia sa ho načas v roku 1672 zmocnili aj sedliacki povstalci pod vedením Gašpara Piku. Cisárske vojsko však skoro od nich hrad dobylo a kruto sa pomstilo na vodcoch povstania i poddanom ľude. Posledné Rákociho povstanie bolo potlačené na jar v roku 1709 a hrad bol značne poškodený. Jeho správcovia dali na hrade urobiť už iba nutné stavebné úpravy. Interiér kaplnky zbarokizovali v roku 1752 a vtedy upravili a obnovili aj niektoré fasády. Postavili barokové schodište k budovám maštalí a miestnosti prestavali na kancelárie a byty úradníkov prefektúry. V roku 1800 hrad vyhorel a bol skoro zničený. Po požiari boli správcami pokryté len budovy dolného hradu, ktorý začal ohrozovať obyvateľov podhradia. Až po roku 1861 pokryli strechy horného a stredného hradu. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu, pričom poslední majitelia Pálfiovci, sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu, ktorá sa dotkla predovšetkým stredného hradu. Správca Jozef Pálfi obnovil po roku 1896 Korvínov palác a zariadil ho dobovým neslohovým nábytkom s jedálňou a knižnicou. V priestoroch inštaloval aj obrazovú galériu oravských županov. Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953-1968. Vymenili sa strechy, vyriešili sa statické poruchy, odviedla sa voda, ktorá narušovala hradné bralo a obnovili sa vonkajšie renesančné omietky s pôvodnou výzdobou. Pokračovalo sa interiérovými prácami na obytných budovách stredného hradu a na bránach. Hrad bol odovzdaný do užívania múzea ale práce na hrade prebiehajú s prestávkami dodnes.
Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752, výnimku tvorí výstavný náhrobok Juraja Turzu z roku 1616. V kaplnke bol pôvodne krídlový renesančný oltár, ktorý neskôr nahradili barokovým. V Turzovom paláci na dolnom hrade je miestnosť zaklenutá na stredný stĺp, historická kuchyňa a sakristia s nástennou maľbou z obdobia renesancie. Na strednom hrade romanticky upravená knižnica a jedáleň nadväzuje na vzory z čias gotických úprav hradu. Interiéry donjonu majú zvyšky nástenných malieb z 15. a 16.storočia a palác Jána z Dubovca je zariadený dobovo.
Dnešný vzhľad budov vznikol v období renesancie v 2.polovici 16.storočia. Charakterizujú ho sgrafitové fasády, iluzívne naznačujúce trámové alebo kamenné stavby s bosovanými nárožiami a kvádrovaním na priečeliach. Hradné budovy sa sústreďujú do komplexov dolného, stredného a horného hradu s palácmi, opevnením, vežami, baštami, vstupnými bránami, kazematami a kaplnkou.
Z terasy na prvom poschodí, z oblokov a balkónov vyšších poschodí ale hlavne z najvyššej časti hradu – citadely, kam vedie 880 schodov, je jedinečný výhľad na údolie rieky Orava s pozadím Roháčov. Dnes na hrade sídli Oravské múzeum.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1961. Stojí v Pamiatkovej zóne. Areál hradu slúži muzeálnym účelom. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác I. Citadela. Postavený bol okolo polovice 13.storočia v gotike. Upravovaný bol v polovici 16.storočia, v rokoch 1557-1559, v 17.storočí a okolo roku 1810. Má viacpriestorovú dispozíciu, nepravidelný pôdorys, je štvorpodlažný. Nachádza sa v severozápadnej časti hradného jadra.
Hradná kaplnka I.
Schodisková veža. Postavená bola v renesancii v rokoch 1556-1574. Upravovaná bola po roku 1800 a v rokoch 1953-1968. Má kruhový pôdorys, je trojpodlažná. Nachádza sa severovýchodne od citadely.
Cisterna. Vybudovaná bola v renesancii v rokoch 1534-1545. Upravovaná bola po roku 1556. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa v juhozápadnej časti citadely.
Obytná veža. Postavená bola v gotike okolo polovice 13.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1534-1545, začiatkom 20.storočia a v rokoch 1953-1968. Má jednopriestorovú dispozíciu, štvorcový pôdorys, je šesťpodlažná. Nachádza sa vo východnej časti hradného jadra.
Hradný palác II. Korvínov palác. Postavený bol v gotike okolo polovice 13.storočia. Upravovaný bol koncom 15.storočia, v rokoch 1534-1545, po roku 1800 a začiatkom 20.storočia. Má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je dvojpodlažný s podkrovím a podpivničením. Nachádza sa v juhozápadnej časti hradného jadra.
Hradný palác III. Palác Jána z Dubovca. Bol postavený v neskorej gotike v rokoch 1534-1545.Upravovaný bol v rokoch 1556-1574 a 1953-1968. Má trojtraktovú dispozíciu, pôdorys nepravidelného obdĺžnika, je päťpodlažný. Nachádza sa vo východnej časti hradného jadra.
Parkánový múr. Postavený bol v neskorej gotike v rokoch 1534-1545. Upravovaný bol v 17.storočí, začiatkom 20.storočia a v rokoch 2003-2004. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra.
Brána so schodiskom. Postavená bola v neskorej gotike v rokoch 1534-1545. Upravovaná bola v 17.storočí, po roku 1903 a v rokoch 2003-2004. Je dvojpodlažná. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra.
Parkán. Vybudovaný bol v neskorej gotike v rokoch 1534-1545. Upravovaný bol v 17.storočí, začiatkom 20.storočia a v rokoch 2003-2004. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra.
Bašta I. Východná delová bašta. Postavená boa v neskorej gotike v rokoch 1534-1545. Upravovaná bola v 18.storočí a začiatkom 20.storočia. Má jednopriestorovú dispozíciu, polkruhový pôdorys, je dvojpodlažná. Nachádza sa v juhovýchodnej časti hradného jadra.
Bašta II. Západná delová bašta. Postavená bola v neskorej gotike v rokoch 1534-1546. Upravovaná bola v 18.storočí a začiatkom 20.storočia. Má trojpriestorovú dispozíciu, nepravidelný pôdorys, je dvojpodlažná. Nachádza sa v juhozápadnej časti hradného jadra.
Hradné nádvorie I. Horné hradné nádvorie. Vybudované bolo v gotike okolo polovice 13.storočia. Upravované bolo koncom 15.storočia, v rokoch 1534-1542 a v 2.polovici 16.storočia. Má nepravidelný pôdorys.
Prístupové schodisko I. Vybudované bolo v renesancii v roku 1556. Upravované bolo na prelome 18. a 19.storočia, začiatkom 20.storočia a v rokoch 1953-1968. Nachádza sa južne od citadely.
Hradná studňa. Vybudovaná bola v 2.polovici 16.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa južne od citadely.
Prvé predhradie:
Hradbový múr I. Východný hradbový múr. Postavený bol v gotike v 4.štvrtine 15.storočia. Upravovaný bol v 17., 18. a 19.storočí a po polovici 20.storočia. Nachádza sa vo východnej časti prvého predhradia.
Bašta III. Archívna bašta. Postavená bola v renesancii v rokoch 1534-1545. Upravovaná bola v roku 1557, v 18.storočí a v rokoch 1953-1968. Má jednopriestorovú dispozíciu, kruhový pôdorys, je trojpodlažná. Nachádza sa v južnej časti prvého predhradia.
Obytná stavba I. Fara. Postavená bola v renesancii okolo roku 1611. Upravovaná bola koncom 18.storočia, po roku 1800 a v 50.rokoch 20.storočia. Má dvojtraktovú dispozíciu, pôdorys nepravidelného obdĺžnika, je dvojpodlažná s podpivničením. Nachádza sa v severovýchodnej časti prvého predhradia.
Obytná stavba II. Administratívny trakt. Postavená bola v renesancii v rokoch 1606-1616. Upravovaná bola po roku 1800 a v 50.rokoch 20.storočia. Má viacpriestorovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je dvojpodlažná. Nachádza sa v juhozápadnej časti prvého predhradia.
Hradná kaplnka II. Hradná Kaplnka svätého Michala, archanjela.
Hradný palác IV. Turzov palác. Postavený bol po roku 1474. Upravovaný bol po roku 1556, v rokoch 1606-1611 a v období 2.polovica 17.storočia až 18.storočie. Prevláda renesančný sloh. Má päťtraktovú dispozíciu, nepravidelný pôdorys, je dvojpodlažný. Nachádza sa v severozápadnej časti prvého predhradia.
Hradné nádvorie II. Severné nádvorie prvého predhradia bolo vybudované v neskorej gotike po roku 1474. Upravované bolo začiatkom 17.storočia a po roku 1800. Má lichobežníkový pôdorys. Nachádza sa v severnej časti prvého predhradia.
Prístupové schodisko II. Vybudované bolo v neskorej gotike po roku 1474. Upravované bolo po roku 1800 a začiatkom 20.storočia. Schodisko sa nachádza medzi severným a juhovýchodným nádvorím.
Pranier.
Hradné nádvorie III. Juhovýchodné nádvorie prvého predhradia bolo vybudované v neskorej gotike po roku 1474. Upravované bolo v rokoch 1606-1616, v 17.storočí a po roku 1800. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v juhovýchodnej časti prvého predhradia.
Druhé predhradie:
Bránová veža I. Južná brána. Postavená bola v neskorej gotike v rokoch 1534-1545. Upravovaná bola v rokoch 1606-1611, po roku 1800 a v rokoch 1953-1968. Má trojpriestorovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys s podkovovým záverom, je dvojpodlažná. Nachádza sa v severnej časti druhého predhradia.
Bastión s kazematami. Postavený bol v renesancii v roku 1606. Upravovaný bol po roku 1800 a v rokoch 1906-1907 a 1953-1968. Má podkovovitý pôdorys. Nachádza sa v južnej časti druhého predhradia.
Hradné nádvorie IV. Bolo vybudované v renesancii v roku 1606. Upravované bolo po roku 1800 a v rokoch 1953-1968. Má podkovovitý pôdorys. Nachádza sa v južnej časti druhého predhradia.
Hradbový múr II. Južný hradbový múr. Postavený bol v renesancii po roku 1606. Upravovaný bol po roku 1800. Nachádza sa v južnej časti druhého predhradia.
Altánok. Glorieta. Klasicistická stavba bol postavená po roku 1800. Má centrálnou dispozíciou, šesťuholníkový pôdorys, je jednopodlažná. Nachádza sa v južnej časti druhého predhradia.
Tretie predhradie:
Bránová veža II. Severná vstupná brána. Postavená bola v renesancii v rokoch 1606-1616. Upravovaná bola po roku 1800. Má dvojpriestorovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná. Nachádza sa v severnej časti tretieho predhradia.
Hradbový múr III. Západný hradbový múr. Postavený bol v renesancii v rokoch 1606-1616. Nachádza sa v západnej časti tretieho predhradia.
Hradné nádvorie V. Nádvorie tretieho predhradia bolo vybudované v renesancii v rokoch 1606-1616. Má obdĺžnikový pôdorys.