Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2019. Pôvodne gotický kostol bol postavený začiatkom 14.storočia. Iné zdroje uvádzajú obdobie polovica 13.storočia až rok 1332. Bol to jednoloďový kostol s polygonálnym záverom presbytéria a predstavanou západnou vežou prístupnou vonkajším točitým schodiskom. Pôvodne bol zasvätený všetkým svätým. Prestavaný bol v roku 1787. V apríli 1885 vyhorel. V rokoch 1885-1888 bol prestavaný a rozšírený novou loďou z južnej strany a svätyňou zo severnej strany umiestnenými v smere sever-juh. Nová loď križuje starý kostol s renesančnou klenbou, čím vznikol pôdorys v tvare latinského kríža. Prestavbu viedli stavitelia Ján Silárd a Gustáv Feigler. Slávnostne požehnaný bol v...

Národná kultúrna pamiatka Kostol a príkostolný cintorín vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kostol. Rímskokatolícky Kostol svätého Kozmu a Damiána je neskororománska jednoloďová stavba pravdepodobne z obdobia konca 12.storočia až 1.polovice 13.storočia. Postavený bol pravdepodobne v rokoch 1230-1250. Vraj ho postavili benediktíni z opátstva v Ludaniciach pri Topoľčanoch ako misijný kostol. Postavili ho nad obcou na mieste staršieho zaniknutého hradiska z bronzovej doby, neskôr využívaného aj Slovanmi. Kanonická vizitácia z roku 1714 uvádza trojité patrocínium: Blahoslavenej Panny Márie i svätého Kozmu a Damiána, v roku 1729 sa spomína už iba patrocínium svätého Kozmu a Damiána. V období reformácie patril...

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Filiálny rímskokatolícky Kostol svätého Gála, opáta. Pôvodný ranogotický kostol bol postavený koncom 13.storočia. Bola to neveľká stavba s takmer štvorcovým pôdorysom lode, predstavanou vežou v strede západného priečelia, emporou a zrejme polkruhovou apsidou. Dokladá to geofyzikálny prieskum. V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332-1335 sa spomína patrocínium svätého Juraja. Z pôvodnej ranogotickej stavby sa zachovala hmota celej veže a obvodové murivo lode, ktoré sú vymurované z lomového kameňa. Štvorpodlažná veža bola už pôvodne výškovo členená na rozšírenú soklovú časť so vstupom v úrovni prízemia a zvyšnú užšiu časť, ktorú na treťom a štvrtom podlaží členili...