Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky Kostol svätého Ondreja, apoštola bol postavený v 2.polovici 13.storočia, čo potvrdzuje aj skoršiu existenciu obce ako je prvá písomná zmienka o nej. Upravovaný bol v 14.storočí. V priebehu 16.storočia sa realizovalo viacero stavebných úprav kostola. K roku 1501 je datovaná „výstavba“ kostola a fary, ktorú financovala Barbora, vdova po Andrejovi Dánffym. Išlo podľa všetkého len o prestavbu už existujúceho chrámu, ktorá je historicko-architektonicky datovaná práve do obdobia na prelome 15. a 16. storočia. Vtedy boli osadené neskorogotické portály v južnej a západnej stene lode (v podveží), ako aj upravené okná na južnej strane lode. Úpravy sa dotkli aj veže. Následne, v priebehu 16.storočia (1556) sa realizovali ďalšie práce už v renesančnom duchu. Vnútorné priestory boli zaklenuté, v prípade apsidy a sakristie to bola valená klenba. Toto riešenie sa asi dotklo aj okien apsidy, kde boli dve pôvodné úzke okná s lomeným oblúkom zamurované a nahradené novým na juhovýchodnej strane, ktoré bolo krátko nato taktiež zamurované a nahradené novým oknom posunutým o niečo ďalej. V rokoch 1569-1624 bol kostol v rukách protestantov. Prestavovaný bol aj v období 16.storočie až 2.polovica 17.storočia. Barokovo prestavaný bol v období 2.polovica 17.storočia až 1.polovica 18.storočia a ďalšie úpravy prebehli v 2.polovici 18.storočia. Výrazné zásahy sa udiali aj v priebehu 19.storočia, kedy boli prerazené nové okná na severnej strane lode, osadený nový portál na južnej strane lode a mierne zvýšené obvodové múry apsidy. Taktiež veža dostala novorománsku úpravu s ihlanovou strechou. Kostol bol opravovaný aj v priebehu 20. storočia. V roku 1956 boli pri oprave objavené na južnej stene lode zvyšky stredovekých nástenných malieb, ktoré boli následne opäť zatreté. Posledná väčšia obnova spojená s výskumom sa realizovala v rokoch 1996-1997. V severnej stene apsidy je osadené gotické výklenkové pastofórium s kružbou. Pôvodne bol kostol jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, pozdĺžnou loďou, polkruhovo ukončenou apsidou, severnou obdĺžnikovou sakristiou a západnou vežou. Predstavovala prepojenie románskeho slohu (pôdorys s apsidou) a gotického slohu (lomené oblúky okien a víťazného oblúka). V súčasnosti je to stále jednoloďová a jednovežová stavba. Západná predstavaná veža kostola má ihlanovú strechu ukončenú krížom. V dolnej časti veže je zaklenutý vchod do veže a v strednej časti je akoby zaslepené kruhové okno. Nasledujú zvukové okná v hornej časti zaklenuté do polkruhu, ciferníky vežových hodín a štyri zdobené trojuholníkové štíty. V interiéri sa nachádza gotická svätenička, krstiteľnica a ľudový oltár. Filiálny kostol stojí v strede obce Timoradza na sútoku Timoradzského potoka a Bebravy.
