Malá temná jaskyňa – Horný Moštenec

Malá temná jaskyňa – Horný Moštenec

Iný názov: Malá Závadská jaskyňa, Severná jaskyňa, Temná II, Malá Moštenecká.

Poloha: Nachádza sa v celku Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly), v katastri Považskej Bystrice, mestská časť Horný Moštenec.

Nadmorská výška: 622,5m.

Ochrana: Nevyhlásená prírodná pamiatka.

Opis: Fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 37,2m (dĺžka s odbočkami je takmer 50m) bola vytvorená pred 3 miliónmi rokov v súľovských zlepencoch. Vznikla prevažne koróznou a eróznou činnosťou vody v zlepencových bralách. Archeologické nálezy z osídlenia v kamennej dobe (neskorý paleolit 11.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l.), medenej dobe (eneolitu 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l.), bronzovej dobe (2.300 p. n.l. – 700/400 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry, mladej železnej dobe (laténska doba 400 p. n.l. – 0) z okruhu púchovskej kultúry a v rímskej dobe (0 – 300). Zachovala sa tu pomerne bohatá a mohutná kvapľová výzdoba v podobe stalagmitov a stalaktitov, sintrových nátekov a jazierok. Názov dostala podľa miestneho názvu Temné, ktorým je pomenovaný západný svah vrchu Skálie (714,0m) nad Temnou dolinkou, ako aj podľa tmavého až čierneho sfarbenia častí jaskynných chodieb, vrátane ich výplní. Jaskyňu preskúmal a prvý opis a náčrt jaskyne vyhotovil v roku 1954 Vojtech Bukovinský z Lietavy, neskôr speleológovia z Liptovského Mikuláša: Pavol Janáček, Anton Droppa a Pavel Bella.

Prístupnosť: K jaskyni vedie Náučný chodník k Temným jaskyniam z Prečína, miestnej časti Zemianska Závada. Jaskyňa nie je verejnosti prístupná.