Hrad stojí priamo v Leviciach na ulici Svätého Michala. V súčasnosti je sídlom Tekovského múzea. Hrad bol celé stáročia najdôležitejším vojenským i správnym centrom južného Pohronia.
Levický hrad bol postavený v 2.polovici 13.storočia na skalnej vyvýšenine nad niekdajším močaristým územím rieky Hron. Mal chrániť cestu do kláštornej pevnosti v Hronskom Beňadiku a do stredovekých banských miest. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je až v listine pochádzajúcej z roku 1313 kde sa spomína ako Leva. V roku 1321 sa spomína ako castrum Lewa. Hrad počas stredoveku a renesancie často menil majiteľov, ktorí ho viackrát prestavali. Začiatkom 14.storočia bol v držbe Matúša Čáka, neskôr kráľovským majetkom, majetkom kláštora v Hronskom Beňadiku a viacerých šľachtických rodín. V rokoch 1388-1529 patril rodine zo Šaroviec, tzv. českým Levickovcom, potom Bečeovcom, Šáraiovcom a odvtedy bol natrvalo v správe tekovských županov. Stredoveké jadro hradu tvorila pozdĺžna bloková stavba, gotický palác, situovaný na vrchole brala, ktorý bol už v roku 1410 obklopený hradbami oddelenými od mestečka vodnou priekopou. V opevnení bola kruhová bašta. Po požiari v roku 1434 bol hrad znovu prestavaný. Od začiatku 16.storočia, keď sa postupne menili jeho majitelia (Harastiovci, Balašovci a Kalaničovci) sa zvyšuje stavebná činnosť v dôsledku zvyšujúceho sa tureckého nebezpečenstva. V 16. a 17.storočí sa vďaka tomu renesančná pevnosť stala jednou z pätnástich pevností, ktoré mali zastaviť tureckú inváziu. Spočiatku budovali dreveno-hlinené provizórne opevnenie, ktoré postupne nahrádzali kamenným so systémom delostreleckej obrany. V južnej časti postavili poschodovú budovu, pôvodne prístupnú iba padacím mostom a na severe umiestnili delovú baštu. V roku 1571 dal župan Tekovskej stolice postaviť na dolnom nádvorí pohodlný renesančný kaštieľ so vstupnou bránou, delovou baštou a bastiónom. Nový obranný systém chránili aj palisády a bol natoľko odolný, že v roku 1578 ho Turci márne obliehali. Opakované opevňovacie práce v 17.storočí sa sústredili na vybudovanie ďalších hradieb s nárožnými baštami. Vonkajšie opevnenie dokončené v roku 1635 nadviazalo na opevnenie mesta, od ktorého hrad delila priekopa. Turci hrad dobyli až v roku 1663, pričom o rok boli v známej bitke pri Leviciach porazení a pod vedením vtedy známeho vojenského veliteľa L. de Souches hrad znovu dobre opevnili. Vnútorné budovy hradu zničili až v roku 1709 Rákociho vojská pri bitke s cisárskymi. Koncom februára Ján Boťán dal hrad zbúrať a tým hrad stratil význam vojenskej pevnosti. Hrad už v plnom rozsahu neobnovili. Zachovaná časť hradu, Dobóovský kaštieľ a kapitánska budova slúžili naďalej neskorším majiteľom hradu a panstva. Eszterháziovci, ktorí boli poslednými majiteľmi hradu v rokoch 1688-1867, využívali časti budov ako sklady. Od nich tento majetok získali viedenskí bankári bratia Schoellerovci. Ich rodine patril až do konca 2.svetovej vojny.
V rámci pamiatkovej záchrany objektu boli v 70.rokoch 20.storočia zakonzervované ruiny hradu a opevnenia, pričom v dolnom (Dobóovskom) kaštieli je dnes sídlo Tekovského múzea. Priestory využívané na múzeum majú renesančné krížové a lunetové klenby zo 16. a 17.storočia. V hornej časti hradu sa zachovali zrúcaniny gotického paláca, najstaršie opevnenia a spodná časť kruhovej bašty, prestavaná v 19.storočí na letohrádok. Zachovali sa konštrukcie obvodových múrov, kamenné nárožné rámovanie, gotický portál vstupu do paláca, fragmenty omietok a opevnenia.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác I. Postavený bol v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 2.polovici 16.storočia a v 2.polovici 17.storočia. Je dvojpriestorový, s obdĺžnikovým pôdorysom, dvojpodlažný.
Hradná veža I. Studňová hradná veža severovýchodná. Postavená bola v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Je jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, dvojpodlažná.
Hradná veža II. Západná hradná veža. Postavená bola v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Upravovaná bola v 1.polovici 16.storočia. Je jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, dvojpodlažná.
Prvé predhradie:
Hradbový múr I. Hradbový múr prvého predhradia. Postavený bol v gotike v 14.storočí. Upravovaný bol v 2.polovici 15.storočia a v 2.polovici 16.storočia.
Bašta I. Bašta juhozápadná. Postavená bola v gotike v 14.storočí. Má kruhový pôdorys.
Bašta II. Bašta severná. Postavená bola v gotike na prelome 15. a 16.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia. Je jednopriestorová, s kruhovým pôdorysom, dvojpodlažná.
Bastión I. Bastión severný. Postavený bol v renesancii po roku 1664. Je dvojpriestorový, s polygonálnym pôdorysom, jednopodlažný.
Bašta III. Bašta juhovýchodná. Postavená bola v gotike v 14.storočí. Upravovaná bola v 2.polovici 20.storočia. Má kruhový pôdorys, je dvojpodlažná.
Hradný palác II. Juhovýchodný hradný palác. Postavený bol v gotike v 1.polovici 15.storočia. Upravovaný bol koncom 15.storočia, začiatkom 16.storočia a v 2.polovici 17.storočia. Má dvojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je trojpodlažný s podpivničením.
Obytná stavba I. Juhozápadná obytná stavba. Postavená bola v gotike v 1.polovici 15.storočia. Upravovaná bola v 1.polovici 16.storočia. Je jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, trojpodlažná.
Hradné nádvorie I. Nádvorie prvého predhradia. Vybudované bolo v 14.storočí. Upravované bolo v 15., 16. a 17.storočí. Má trojuholníkový pôdorys.
Druhé predhradie:
Hradbový múr II. Hradbový múr druhého predhradia. Postavený bol v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Upravovaný bol v 2.polovici 16.storočia a v 17.storočí.
Bránová stavba. Brána druhého predhradia bola postavená v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia a v 17.storočí. Je trojpriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, trojpodlažná.
Bašta IV. Severozápadná bašta. Postavená bola v 2.polovici 17.storočia. Prevláda renesančný štýl. Je dvojpriestorová, s lichobežníkovým pôdorysom, dvojpodlažná.
Bastión II. Juhozápadný bastión. Postavený bol v 1.polovici 17.storočia. Prevláda renesančný štýl. Má štvorcový pôdorys, je jednopodlažná.
Bastión III. Juhovýchodný bastión. Postavený bol v renesancii v polovici 16.storočia. Má polygonálny pôdorys, je jednopodlažný.
Obytná stavba II. Kapitánska budova bola postavená v baroku v 17.storočí. Upravovaná bola v roku 1710 a v 80.-90.rokoch 20.storočia. Má dvojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná s podkrovím a podpivničením.
Hradný palác III. Levický kaštieľ (Dobóovov kaštieľ).
Hradné nádvorie II. Nádvorie druhého predhradia. Vybudované bolo v polovici 16.storočia. Má nepravidelný pôdorys. Pod priečelím kaštieľa v niekdajšej vodnej priekope je vysadený hradný park.
Priekopa. Južná priekopa druhého predhradia. Vybudovaná bola v polovici 16.storočia. Má nepravidelný pôdorys.