Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky trojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa z 1.polovice 13.storočia. Goticky obnovený bol v roku 1434. Z románskej stavby vybudovanej po tatárskom vpáde v roku 1241 sa zachovali špalety triumfálneho oblúka s priľahlou nárožnou príporou klenieb starého presbytéria. Nárožná prípora má bobuľovitú hlavicu. V roku 1434 poškodený románsky kostol zbúrali a pri obnove prestavali v neskorogotickom slohu. Ďalšie úpravy v 16.storočí. V 19.storočí bol čiastočne upravený. Vežu kostola upravili začiatkom 2.tretiny 19.storočia a v roku 1875 pri reštauračných prácach vymenili kružby okien. Trojloďový pseudobazilikálny priestor s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou, južnou kaplnkou a predstavanou vežou. Stredná prevýšená loď sa do bočných lodí otvára arkádou. Na západnej strane vstavaný chór nesú arkády na prízemí. Zachované gotické sieťové rebrové klenby parlerovského typu. Rebrá sa zasekávajú do steny bez konzol. Kružby okien sú kópie z roku 1875. Fasády sú hladké s opornými piliermi, v priečelí predstavaná barokovo-klasicistická veža. Hlavný oltár je rokokový z polovice 18.storočia, uprostred jeho stĺpovej architektúry je nový obraz svätého Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. V interkolumniách sú rokokové sochy svätého Petra, Pavla, Štefana a Ladislava a v bohatom štíte je súsošie Najsvätejšej Trojice, pred oltárom je kovaná rokajová mriežka. Severný bočný oltár Svätého kríža je neskorobarokový z polovice 18.storočia, so stĺpovou architektúrou zakončenou baldachýnom. V strede oltára je socha Krista na kríži. Druhý severný bočný oltár Panny Márie je neskorobarokový z polovice 18.storočia, v strede stĺpovej architektúry je socha Immaculaty. Severný bočný oltár svätého Michala je rokokový z polovice 18.storočia, so stĺpovou architektúrou, vyplnenou akantovým a rokajovým ornamentom, po stranách adorujúci anjeli s úľom a pápežskou korunou, uprostred nový obraz svätého Michala z roku 1928. Severný bočný oltár svätého Jozefa je klasicistický z polovice 19.storočia, uprostred oltárnej steny s pilastrami a úsekom klasicizujúceho architrávu nový obraz svätého Jozefa. Južný bočný oltár svätej Kataríny, neskorobarokový z polovice 18.storočia s volútovým štítom, v strede oltára socha svätej Kataríny. Južný bočný oltár svätého biskupa z polovice 18.storočia, neskorobarokový, s volútami po stranách. V strede socha svätca v biskupskom rúchu. Južný bočný oltár svätej Márie Magdalény je z roku 1929. Južný oltár svätého Jána Evanjelistu je klasicistický z polovice 19.storočia. Na oltárnej stene s pilastrami je obraz svätého Jána Evanjelistu. Kazateľnica je rokoková z polovice 18. storočia, s oválnym pôdorysom, rečnište členené volútami, na ktorých sú sochy sediacich evanjelistov. Neskorogotická bronzová krstiteľnica s nápisom a datovaním pochádza z roku 1497. Neskorobaroková krstiteľnica je z polovice 18.storočia, na zadnej doske je reliéf anjela s mušľou v ruke. Neskorogotický polychrómovaný Krucifix je z čias okolo roku 1520, dielo pripísané rezbárovi z okruhu Majstra Pavla z Levoče. Korpus s vlajúcou bohato riasenou bedrovou šatkou. Neskorobarokové sochy Mojžiša a svätca sú z 18.storočia. Stallá vo svätyni sú pôvodne gotické, neskôr barokovo upravené v polovici 18.storočia, na každej strane je zadná doska rozdelená na 11 polí, v každom je rytá rastlinná gotická ornamentika. Záverečná rímsa s poprsím svätých Anny, Márie, Alžbety na jednej a svätých Joachima, Jozefa a Zachariáša na druhej strane, parapet stáll je s rokajovými kartušami. Baroková skriňa je z 18.storočia, barokový kalich z roku 1764, dva klasicistické kalichy z 19.storočia a ešte jeden z roku 1907. Kostol sa nachádza na ulici Jarná v Pamiatkovej zóne.
