Poloha
Obec leží na západnom okraji celku Považský Inovec, v podcelku Inovecké predhorie. Leží východne od okresného mesta.
Najvyšší bod: Sochoň (493,0m).
Najnižší bod: Hladina rieky Váh pri výtoku z katastra obce (180m).
História obce
Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1321, kde sa spomína ako possessio sen terra Huchk (ďalšie názvy: 1396 Hochk, 1405 Kyshask, 1499 Hoczov, 1501 Hoczko, 1502 Hoczovcz, 1522 Koczowcz, 1598 Koczocz, 1773 Koczowcze). Uhorský panovník Karol Róbert z Anjou daroval územie Jánovi, najstaršiemu členovi rodiny Kočovských. Pôvodne tu boli dve obce, Veľké Kočovce a Malé Kočovce. Obec Veľké Kočovce sa spomína v roku 1321. Patrila panstvu Beckov. V roku 1598 mala 24 domov, v roku 1720 mala 5 daňovníkov, v roku 1784 mala 27 domov, 40 rodín a 191 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 292 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Obec Malé Kočovce je doložená v roku 1321. Patrila zemianskym rodinám Kočovských, Bobrovníckych a Rakoľubských. V roku 1598 mala obec 9 domov, v roku 1784 mala 19 domov, 36 rodín a 156 obyvateľov, v roku 1828 mala 17 domov a 166 obyvateľov. Obe obce sa zlúčili v roku 1892 pod názvom Kočovce. Zlúčená obec v roku 1869 mala 453 obyvateľov, v roku 1880 mala 426 obyvateľov, v roku 1890 mala 433 obyvateľov, v roku 1900 mala 432 obyvateľov, v roku 1910 mala 496 obyvateľov, v roku 1921 mala 495 obyvateľov, v roku 1930 mala 468 obyvateľov, v roku 1940 mala 471 obyvateľov, v roku 1948 mala 502 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.231 obyvateľov, v roku 1970 mala 1.398 obyvateľov a v roku 2022 mala 1.720 obyvateľov. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V 2.polovici 20.storočia časť obyvateľstva pracovala v závodoch v Novom Meste nad Váhom a Piešťanoch. Súčasná obec vznikla v roku 1960 spojením pôvodne samostatných obcí, ktoré dnes tvoria jej miestne časti.
História osídlenia územia
Osídlenie už v mladej kamennej dobe (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. Nálezy črepov a štiepaných kamenných nástrojov práve z tohto obdobia.
Sídlisko lužickej kultúry a hromadný nález bronzových predmetov z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.
Miestne časti
Beckovská Vieska
Prvý krát sa obec spomína v roku 1396 ako Wiezka (ďalšie názvy: 1522 Wezka Superior, Inferior, 1598 Wiezky, 1808 Beczkó-Viészka). Najskôr bola vlastníctvom zemanov, neskôr panstva Beckov. V roku 1598 mala 24 domov, v roku 1720 mala vinice a 36 daňovníkov, v roku 1784 mala 25 domov, 35 rodín a 180 obyvateľov, v roku 1828 mala 30 domov a 272 obyvateľov, v roku 1869 mala 219 obyvateľov, v roku 1880 mala 205 obyvateľov, v roku 1890 mala 187 obyvateľov, v roku 1900 mala 203 obyvateľov, v roku 1910 mala 244 obyvateľov, v roku 1921 mala 261 obyvateľov, v roku 1930 mala 237 obyvateľov, v roku 1940 mala 268 obyvateľov a v roku 1948 mala 306 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pálením liehu. V roku 1960 bola obec pričlenená ku Kočovciam.
Kočovce
Rakoľuby
Prvýkrát sa obec spomína v roku 1262 ako Rakulub (ďalšie názvy: 1340 Rakalap, 1345 Rakolup, 1501 Rakolwpy, 1773 Rakolubany, 1808 Rakoluby). Patrila zemanom Rakoľubským a Kalnickým, neskôr rôznym šľachtickým rodom. V roku 1598 mala 8 domov, v roku 1784 mala 16 domov, 41 rodín a 194 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 224 obyvateľov, v roku 1869 mala 164 obyvateľov, v roku 1880 mala 193 obyvateľov, v roku 1890 mala 171 obyvateľov, v roku 1900 mala 150 obyvateľov, v roku 1910 mala 129 obyvateľov, v roku 1921 mala 118 obyvateľov, v roku 1930 mala 162 obyvateľov, v roku 1940 mala 175 obyvateľov a v roku 1948 mala 158 obyvateľov. V 19.storočí v obci pracovala pálenica. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom. V roku 1960 sa obec spojila s Kočovcami.
Zaujímavosti v obci a okolí
Park pri kaštieli v Kočovciach.
Náučný chodník 9 zastavení na Rakovského chodníku.
