Zrúcaniny gotického hradu z 13.storočia sa nachádzajú na kremencovom vrchu Skalka v lesoch pohoria Tribeč nad obcou Hostie.
Pravdepodobne ho postavili Čákovci hneď po odchode Tatárov. Hrad Horsov je prvýkrát nepriamo spomínaný v roku 1253 a potom v roku 1293 v tzv. klížskej listine. Doložený je až v roku 1316 ako Hurusow v súvislosti s vojnovým konfliktom, keď sa ho zmocnil Matúš Čák. Hrad strážil cestu medzi Požitavím a Hornou Nitrou vedúcou Skýcovskou dolinou. V roku 1317 sa spomína ako Hwrso, v roku 1326 ako Horossow, v roku 1347 ako Hurusou keď patril kráľovi a v roku 1408 ako Hrswo. Po Čákovej smrti v roku 1321 ho v rokoch 1321-1344 bol majetkom rodiny Levických a po nich sa stal majetkom kráľovským. Kráľovskí kasteláni v tých časoch často prepadávali panstvo kláštora v Svätom Beňadiku. Na viaceré ponosy kláštora kráľ Ľudovít zakázal svojim kastelánom pustošiť kláštorný majetok v Knežiciach. V roku 1387 kráľ Ľudovít Veľký daroval hrad synovi župana z Topoľčian, magistrovi Mikulášovi a jeho pokrvnému bratovi Ondrejovi. V tejto darovacej listine je hrad zaznačený ako castrum nostrum Hurusou. Neskôr sa hrad stal opäť kráľovským majetkom a spravovali ho kasteláni. V rokoch 1351-1359 bol jeho kastelánom Mikuláš z Perenu a po ňom Bedo Vereš, v roku 1393 podžupan Dominik Nagy. V roku 1396 bol majiteľom hradu krajinský palatín Leštak z Jelšavy. V roku 1403 sa dostal do rúk kráľa Žigmunda, ktorý ho v tom roku daroval nitrianskemu županovi Forgáčovi pretože ten sa zaviazal poslať mu pod Ostrihom 300 jazdcov. V roku 1408 bol hrad majetkom bratov z Kaniže, Jána a ostrihomského arcbiskupa Petra, ktorí ho za 6.000 zlatých prepustili synom krajinského palatína, Jurajovi a Petrovi. V roku 1424 zámenou prešiel hrad do moci pánov zo Štítnika a roku 1425 už bol majetkom synov Jána Bebeka z Plešivca. Je málo hradov na Slovensku, ktoré by tak často menili majiteľa. Napriek tomu a nepriateľstvu s kláštorom v Svätom Beňadiku a Topoľčiankami mal hrad značné rozmery. Od 14.storočia patrila k hradu vartovka, Živánska veža, nachádzajúca sa v lesoch chotára obce Jedľové Kostoľany. V roku 1447 Ján z Topoľčianok zabral hrad násilím. Preto ho stíhal i krajinský palatín. Hrad mu odobrali a vrátili Bebekovcom. V roku 1468 boli majiteľmi hradu Imrich Zápoľský, Juraj a Pavel Bebek, po ktorých ho zdedil Pavel zo Soľčian. K majetku vtedy patrilo 10 obcí. V tých časoch hrad ohrozovalo vojsko Jana Jiskru z Brandýsa. V roku 1476 je majiteľom hradu Michal Serdaheli, ktorého v roku 1486 kráľ Matej Korvín donútil aby hrad prepustil guvernérovi arcibiskupských majetkov v Báčke, Gregorovi Lábathanovi. V roku 1492 sú majiteľmi hradu Ján a Ondrej Bothovci z Bojnej, ktorí ho ešte v tom istom roku predali trom bratom, Jurajovi, Šimonovi a Pavlovi, pánom z Vrábeľ. V roku 1502 Juraj z Vrábeľ predal hrad i panstvo Pavlovi Holému z Radnej a Ambrózimu Šarkanovi. Tí ho v roku 1504 prepustili hradnému trenčianskemu a bojnickému kapitánovi Vavrovi Hrušovskému zo Záblatia. V 1.polovici 16.storočia bol hrad kráľovským majetkom a po roku 1554 donáciou prešiel do rúk Juraja a Tomáša z Topoľčian. Títo hrad opevnili. Po vymretí rodu v roku 1615 prechádza hrad do vlastníctva Rákociovcov, za ktorých hrad zažil aj svoj zánik a to v roku 1708, kedy ho ako ostatné povstalecké pevnosti zdemolovalo cisárske vojsko generála Heistera. Pod hradom bola v minulosti obec Hrušovské Podhradie, ktorá zanikla po jeho spustošení. Hrad už nebol viac obnovený a pustol až do roku 1923. Vtedy ho v priebehu dvoch rokov zakonzervoval K. Kúhn z Pamiatkového ústavu v Prahe, čomu vďačí dnešná zrúcanina za svoj relatívne zachovaný zjav.
Jadro hradu zo 14.storočia postupne prestavovali v priestore okolo nepravidelného nádvoria. Hrad mal dve predhradia. Staršie z 15.-16.storočia bolo zosilnené dvoma štvorhrannými a jednou podkovovitou baštou. V polovici 16.storočia hrad pod hrozbou osmanskej expanzie znovu opevnili. Jeho éra skončila v roku 1708, keď ho zapálili a spustošili cisárske vojská.
Hrad si zachoval pôdorys s obytným jadrom a prvým predhradím. Druhé predhradie, budované ako delostrelecké opevnenie, zaniklo a je pod spleťou kríkov nečitateľné. Dobre sú zachované veže a bašty, najmä veža pri vstupe do druhého predhradia a vstup do horného hradu s otvormi a zvyškami arkierov. Obdĺžnikových okien a delovými strieľňami v opevneniach.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Severovýchodný hradný palác I. Postavený bol v 3.tretine 13.storočia. Upravovaný bol v 14., 15. a 16.storočí. Prevláda renesančný sloh. Má jednotraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare U, je trojpodlažný.
Juhozápadný hradný palác II. Postavený bol v 14.storočí. Upravovaný bol v 15. a 16.storočí. Prevláda renesančný sloh. Má dvojtraktovú dispozíciu, polygonálny pôdorys, je trojpodlažný.
Východný hradný palác III. Postavený bol v renesancii v 15.storočí. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Má jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je štvorpodlažný.
Hradné nádvorie I. Horné hradné nádvorie. Vybudované bolo v 3.tretine 13.storočia. Upravované bolo v 14., 15. a 16.storočí a v rokoch 1928-1930. Prevláda renesančný sloh. Má lichobežníkový pôdorys.
Prvé predhradie:
Hradbový múr I. Postavený bol v gotike v 14.-15.storočí. Upravovaný bol v 15. a 16.storočí. Má výšku troch podlaží.
Južná delová bašta I. Postavená bola v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1928-1930. Je jednopriestorová, s pôdorysom v tvare podkovy, štvorpodlažná.
Juhovýchodný hradný palác IV. Postavený bol v renesancii začiatkom 17.storočia. Má jednotraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je trojpodlažný s podpivničením.
Juhozápadná delová bašta II. Postavená bola v gotike v 1.polovici 15.storočia. Upravovaná bola v 15. a 16.storočí. Je jednopriestorová, s lichobežníkovým pôdorysom, trojpodlažná s podpivničením.
Obytná stavba. Postavená bola v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v polovici 17.storočia. Má jednotraktovú dispozíciu, lichobežníkový pôdorys, je trojpodlažná.
Hradné nádvorie II. Stredné hradné nádvorie. Vybudované bolo v renesancii v 15.storočí. Upravované bolo v 16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Druhé predhradie:
Hradbový múr II. Postavený bol v renesancii v polovici 17.storočia. Má výšku troch podlaží.
Hradné nádvorie III. Dolné hradné nádvorie. Vybudované bolo v 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Predpolie:
Predsunuté opevnenie. Predsunuté opevnenie v južnom predpolí. Vybudované bolo v 15.storočí. Má oválny pôdorys.