Hrad patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Pôvodne gotický hrad bol vybudovaný na travertínovej kope, na brale nad mestom. Kráľovský hrad bol postavený koncom 11.storočia, pričom prvá písomná zmienka o existencii hradu a podhradia je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol dreveným hradom a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Jeho najstaršie kamenné prvky siahajú do 12.storočia. Postupne v priebehu 13.storočia bol budovaný z kameňa ako majetok synov veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalného terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením. Koncom 13.storočia sa hradu a mesta zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril až do jeho smrti v roku 1321. Po jeho smrti bol hrad kráľovským majetkom. Potom sa v 14. a 15.storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody – Gilethovci, Ladislav z Opole, Leustachovci z Jelšavy, Noffryovci. Posledne menovaní majitelia hrad rozšírili a opevnili. Podľa povestí sám kráľ Matej Korvín rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny, ktoré začínajú: „Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus.“ V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval hrad s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvinovi. Opevnenie okolo hradu vybudovali na konci 15.storočia. Postavili štyri bašty a vstupnú bránu v podobe hranolovej veže, na východnom nároží veľkú okrúhlu vežu. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho od konca 15.storočia až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Začiatkom 17.storočia pôvodný gotický hrad prestaval na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad tak dostal charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria. František Turzo hrad podstatne rozšíril a opevnil. Po vymretí rodu Turzovcov, v roku 1636, hrad opäť pripadol korune. V roku 1637 ho cisár Ferdinand III. dáva Pavlovi Pálfimu do zálohy za 200.000 zlatých. V roku 1643 Pálfiovci dostávajú hrad do dedičnej držby. Prestavby pokračovali ďalej. V barokovom slohu ho Pálfiovci prestavali koncom 17.storočia. V 18. a 19.storočí sa jeho podoba podstatne nezmenila. V roku 1852 bojnické panstvo s hradom získava gróf Ján František Pálfi, jeho posledný šľachtický majiteľ. Rozhodol sa hrad prestavať na romantický zámok. Prestavbu uskutočnil v rokoch 1889-1910. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský hrad v Avignone, gotické tirolské hrady i rannú renesančnú taliansku architektúru. Iba čiastočne ponechal pôvodný stav. Architektom novogotickej prestavby bol Jozef Hubert ale sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Sám sa ale úplného dokončenia prestavby nedožil, zomrel vo Viedni 2.6.1908 ako starý mládenec. Ján Pálfi sa sústredil aj na zberateľskú činnosť, skupoval predmety vystavované na európskych dražbách. Zanechal po sebe vzácne komponovaný súbor hradného komplexu s prepracovanou siluetou, architektonický celok vyrastajúci z prírodného prostredia s bohatou zbierkou umeleckohistorických predmetov. Koncepcia romantickej prestavby hradu sa uplatnila aj v interiéroch objektu, ktoré zariadili podľa romantických predstáv 19.storočia o stredovekej atmosfére. Vysokú umeleckú hodnotu prestavby rešpektovali aj neskoršie prestavby a úpravy. Ide predovšetkým o barokovú kaplnku z roku 1662 s výraznou štukovou klenbou doplnenou figurálnou freskou s náboženskými motívmi a o nové obytné budovy situované do niekdajšieho predhradia. Ján Pálfi nemal priamych dedičov, preto po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924-1926. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po 2.svetovej vojne prepadol majetok firmy štátu. Po požiari v roku 1950 zámok zrekonštruovali a v jeho priestoroch zriadili Vlastivedné múzeum s cennými archeologickými a vlastivednými zbierkami a v súčasnosti tu sídli Múzeum Bojnice zamerané na dokumentáciu a prezentáciu obdobia novoslohov na území Slovenska. Súčasťou múzea je i galéria výtvarného umenia. Zachovali sa tu ukážky interiérového vybavenia a umelecké diela jednotlivých slohových období. V roku 1995 bol po 62 rokoch sprístupnený tzv. Bojnický oltár. Stredoveký oltár s 10 tabuľovými maľbami zo 14.storočia od florentského majstra Narda di Cione, polyptych Panna Mária s dieťaťom medzi svätcami.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Delová veža. Donjon. Východná časť hradného jadra. Postavená bola v 1.polovici 16.storočia. Upravená bola v 17.storočí (Filiberto Luchese), v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert) a 1993. Prevládajúci sloh novogotický. Má kruhový pôdorys, je sedempodlažná.
Krídlo juhovýchodné I. Spojovacie krídlo. Juhovýchodná časť hradného jadra. Postavené bolo v 14.storočí. Upravené bolo v rokoch 1644-1659 (Filiberto Luchese) a 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh novogotický. Má jednotraktovú dispozíciu, je šesťpodlažné so segmentovým pôdorysom.
Krídlo západné I. Juhozápadná časť hradného jadra. Postavené bolo v 14.storočí. Upravené bolo v 16.storočí a v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh novogotický. Má jednotraktovú dispozíciu, je štvorpodlažné s podkrovím, so segmentovým pôdorysom.
Schodisková veža. Západné nárožie hradného jadra. Postavená bola v rokoch 1892-1893. Dal ju postaviť Ján Pálfi. Prevládajúci sloh novogotický. Má kruhový pôdorys.
Krídlo severné I. Archívne krídlo, terasa. Severná časť hradného jadra. Postavené bolo v 14.storočí. Upravené bolo v 16.storočí, v 2.polovici 17.storočia (Filiberto Luchese), v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh novogotický. Je jednotraktovej dispozície, dvojpodlažné, pôdorys nepravidelný polygonálny.
Hradné nádvorie I. Štvrté nádvorie. Centrálna časť hradného jadra. Postavené bolo v 14.storočí. Upravené bolo v 16.storočí a v rokoch 1899-1909. Má polygonálny pôdorys.
Hradná studňa.
Predhradie:
Krídlo východné. Kuchynské krídlo, spojovacie krídlo. Východná časť predhradia. Postavené bolo na prelome 16.-17.storočia. Upravené bolo v rokoch 1889-19102 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh novogotický. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je trojpodlažné s pivnicou.
Východná veža. Štvorhranná veža. Východná časť predhradia. Postavená bola koncom 15.storočia. Upravená bola na prelome 16.-17.storočia a v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh romantický. Má štvorcový pôdorys, je päťpodlažná s podkrovím a pivnicou.
Krídlo juhovýchodné II. Grófske krídlo, apartmány. Juhovýchodná časť predhradia. Postavené bolo v rokoch 1644-1659 (Filiberto Luchese). Upravené bolo v rokoch 1989-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh romantický. Má obdĺžnikový pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažné s podkrovím a pivnicou.
Hradné nádvorie II. Tretie nádvorie. Juhovýchodná časť predhradia. Postavené bolo v rokoch 1644-1657 (Filiberto Luchese). Upravené bolo v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Má nepravidelný pôdorys.
Krídlo južné. Predsieňové krídlo. Južná časť predhradia. Postavené bolo na prelome 16.-17.storočia. Upravené bolo v rokoch 1644-1659 (Filiberto Luchese) a 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh romantický. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je dvojpodlažné s podkrovím a pivnicou.
Hradná kaplnka. Hradná Kaplnka svätého Jána Kapi s kryptou.
Krídlo juhozápadné I. Juhozápadné spojovacie krídlo. Juhozápadná časť predhradia. Postavené bolo v rokoch 1644-1659 (Luchese Filiberto). Upravené bolo v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh novogotický. Má pôdorys v tvare L, jednotraktovú dispozíciu, je dvojpodlažné.
Krídlo juhozápadné II. Huňadyho krídlo. Juhozápadná časť predhradia. Postavené bolo na prelome 16.-17.storočia. Upravené bolo v rokoch 1644-1657 (Filiberto Luchese) a 1899-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh novogotický. Má obdĺžnikový pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažné s pivnicou.
Hradné nádvorie III. Druhé nádvorie. Juhozápadná časť predhradia. Postavené bolo v rokoch 1644-1657 (Filiberto Luchese). Upravené bolo v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Má obdĺžnikový pôdorys.
Schodisko. Jazdecké, konské schodisko. Severná časť predhradia. Postavené bolo v rokoch 1644-1657 (Filiberto Luchese). Upravené bolo v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert).
Západná veža. Huňadyho veža. Západná časť predhradia. Postavená bola koncom 15.storočia. Upravená bola v rokoch 1644-1657 (Filiberto Luchese) a v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh novogotický. Má polkruhový pôdorys, je trojpodlažná s podkrovím a pivnicou.
Krídlo západné II. Bývalá sýpka. Západná časť predhradia. Postavené bolo v rokoch 1644-1657 (Filiberto Luchese). Upravené bolo v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh novogotický. Má lichobežníkový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je jednopodlažné s pivnicou.
Krídlo severné II. Rotmajstrovské krídlo. Severná časť predhradia. Postavené bolo na prelome 16.-17.storočia. Upravené bolo v rokoch 1644-1659 (Filiberto Luchese). Prevládajúci sloh barokový. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je trojpodlažné s pivnicou.
Severná veža. Päťhranná veža, avignonská. Severovýchodná časť predhradia. Postavená bola koncom 15.storočia. Upravená bola v 16.storočí a v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh novogotický. Má pôdorys v tvare päťuholníka, je štvorpodlažná.
Krídlo severovýchodné. Zimná záhrada. Severovýchodná časť predhradia. Postavené bolo v rokoch 1644-1659 (Filiberto Luchese). Upravené bolo v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert). Prevládajúci sloh barokový. Má lichobežníkový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je dvojpodlažné s podkrovím a pivnicou.
Hradné nádvorie IV. Prvé nádvorie. Severná časť predhradia. Postavené bolo koncom 15.storočia. Upravené bolo v rokoch 1644-1659. Má polkruhový pôdorys.
Vstupné krídlo. Vstupná veža, predbránie. Severná časť predhradia. Postavené bolo koncom 15.storočia. Upravené bolo v polovici 16.storočia a v roku 1661 (Filiberto Luchese). Prevládajúci sloh barokový. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je štvorpodlažné.
Hradný most.
Parkánový múr I. Severný parkán. Severná časť predhradia. Postavený bol v roku 1517. Upravený bol v 17.storočí (Filiberto Luchese), v rokoch 1889-1910 (Jozef Hubert) a v roku 1996. Prevládajúci sloh romantický.
Parkánový múr II. Východný parkán. Dolný hrad. Postavený bol v roku 1517. Prevládajúci sloh gotika.
Priekopa. Postavená bola v 14.storočí v gotike.
Priekopový múr. Postavený bol v 14.storočí v gotike.
Areál hradu:
Fontána.
Reštaurácia. Zámocká reštaurácia.
Západný park. Záhrada s historickou zeleňou leží pri vstupnom moste do ZOO.
Severný park. Prírodno-krajinársky park s historickou zeleňou leží severne od hradu pri jazierku.
Jazero. Jazero v severnom parku pochádza z rokov 1899-1909.
Pavilón. Pavilón na jazierku.
Záhradný dom. Postavený bol v roku 1776. Upravený bol v roku 1988. Prevládajúci sloh neskorobarokový. Má obdĺžnikový pôdorys, viacpriestorovú dispozíciu, je jednopodlažný s pivnicou.
Východný a južný park. Prírodno-krajinársky park s historickou zeleňou bol vybudovaný v rokoch 1899-1909. Nachádza sa východne od hradu.