Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. V chotári obce na vrchu zvanom Hradište (462,0m) na západnom výbežku obce, sa nachádzajú badateľné zvyšky (valy) stredovekej pevnôstky, významného slovanského hradiska pravdepodobne z veľkomoravského obdobia (833 – 907) z 9.storočia. Hradisko sa najviac preslávilo nálezom veľkého pokladu sekerovitých hrivien v roku 1955, ktorý bol dlhú dobu najväčším pokladom hrivien v celom bývalom Československu. Na depot narazili pri hĺbení základov pre novú ohradu areálu miestneho národného výboru v záreze cesty v hĺbke približne 1m. Miesto nálezu sa nachádza priamo v areáli veľkomoravského hradiska. Jama, v ktorej bol depot uložený, zasahovala 40cm do sprašového podložia. Horná časť depotu bola prekrytá stredovekou navážkou z 13.-14.storočia. Depot obsahoval 247 železných sekerovitých hrivien prevažne strednej veľkosti (114 exemplárov dlhých 250-300mm a 68 menších exemplárov dlhých 165-1200 mm). Zvyšok tvorili zlomky hrivien. Na niektorých hrivnách badať intencionálne odseknutie časti prípadne lichoběžníkové alebo trojuholníkové výseky. Niektoré nesú tiež znaky prekovávania. Depot po nájdení vážil približne 65kg a hrivny v ňom boli poskladané v hromádkach po 20ks. Nález je datovaný do 9.storočia a jeho uloženie môže súvisieť s nepokojnými časmi konfliktu medzi kniežaťom Pribinom a Mojmírom, podobne ako to bolo v prípade neďalekého Pobedimu. Obyvateľ hradiska (možno obchodník), ktorý hrivny používal ako platidlo, alebo iný bezpochyby bohatý obyvateľ si poklad uložil z dôvodu obavy, že príde o svoj majetok. Keďže sa pre tento poklad, ktorý musel mať v časoch Nitrianskeho kniežatstva veľmi vysokú hodnotu už nikto nevrátil, jeho majiteľ zrejme prišiel o život. Neskorší hrádok vznikol pravdepodobne v 13.storočí na základoch opevnenia oveľa staršieho zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. z okruhu lužickej kultúry. Hradisko ako prvý popísal, zameral a nakreslil Štefan Janšák v roku 1930. Štefan Janšák na hradisku našiel viaceré črepy, ktoré zaradil do starej železnej doby (halštatská doba) do obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. Pri kopaní odpadovej jamy vo farskej záhrade v roku 1954 sa narazilo na sídliskovú vrstvu, z ktorej pochádza železná pracka, časť zubadla a slovanské črepy, datované do 9.storočia. V roku 1348 sa v súvislosti s hrádkom spomína kastelán Hrádku menom Mese, ktorý bol súčasne vicekastelánom na hrade Tematín. Neveľká pevnosť bola neskôr prestavaná na kúriu a v 17.storočí už ani tá neslúžila svojmu účelu. V polovici 20.storočia zmizli aj posledné zvyšky kamenných múrov. Nachádza sa v okolí bývalého obecného úradu na ľavom svahu v Hrádockej doline. V súčasnosti sa v priestore hradiska nachádzajú záhrady, domy a kostol.
