Zatriedenie: Geomorfologická časť podcelku Čachtické Karpaty.
Poloha: Nachádza sa v jeho južnej časti. Na severovýchode ju ohraničuje časť Nedze (hranicou je údolie rieky Jablonka), na východe a juhovýchode Podunajská pahorkatina (podcelok Trnavská pahorkatina, časť Trnavská tabuľa), na juhozápade Brezovské Karpaty a na západe Myjavská pahorkatina.
Okresy: Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany.
Rozloha:
Najvyšší bod: Veľký Plešivec (483,8m).
Najnižší bod: Najnižší bod sa nachádza na juhovýchodnom okraji územia v katastri obce Čachtice v nadmorskej výške približne 190m.
Geologická stavba: Z geologického hľadiska sa územie zaraďuje do tatransko-fatranského pásma jadrových pohorí. Geologický podklad územia tvoria druhohorné horniny, prevažne vápence a dolomity, treťohorné pieskovce a zlepence. V oblasti vrchov Kačiš (401,4m) a Bakalár (425,9m) vystupujú wettersteinské vápence a oblasť Čachtického hradu po juh vrchu Salášky (450,5m) pokrývajú hlavne dolomity, ktoré juhozápadne pod týmto vrchom prechádzajú do nadložných dachsteinských vápencov. Dolomity v území majú typický rozpad na jemný dolomitový štrk až piesok. Ich hrúbka je až 250m. Sú silne navetrané, a preto sú na Plešivci a Čachtickom hradnom vrchu väčšie erodované plochy. Na mezozickom súvrství v južnej až juhovýchodnej časti územia ležia neogénne sedimenty (bazálne zlepence a pieskovce), kvartérne deluviálne sedimenty piesčito-hlinité i hlinito-kamenité, eolické sedimenty (spraše a sprašové hliny) a fluviálne sedimenty (štrky, štrkopiesky, piesky s rôznym stupňom zahlinenia) údolnej nivy toku Jablonky. Pokryvné sedimenty siahajú do hĺbky niekoľkých decimetrov pričom podložie celoplošne vystupuje v malých i väčších prirodzených odkryvoch, napríklad západný svah Čachtického hradného vrchu a svahy nad riekou Jablonka.
Reliéf: Má tvar pretiahnutý v smere severovýchod-juhozápad so šírkou 2km. Od zvyšku pohoria ju oddeľuje na severe rieka Jablonka a na juhu údolie rieky Holeška. Nachádzajú sa tu výraznou erózno-denudačnou formou zaoblené i ostro modelované chrbty so sedlami prechádzajúce na vonkajších okrajoch do tektonických strání, prípadne vyúsťujú na úpätné plošiny. Plošiny predstavujú zvyšky pôvodne zarovnanej úrovne stredohorského povrchu. V okrajových častiach plošín sa vytvorili hlbšie svahové doliny. Svahy sú členené zníženinami charakteru eróznych rýh, úvalín a doliniek. Akumulačné formy reliéfu reprezentujú sutinové kužele v ústiach strmších suchých dolín, osypy (západný okraj skalného svahu Čachtického hradného vrchu) a náplavové kužele (Višňovská dolina).
Lesné porasty:
Vodstvo: Územie patrí do povodia Váhu.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Nedelí sa.
Významné vrchy a sedlá:
