Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pamätná tabuľa je venovaná pamiatke významných rodákov obce alebo dejateľov, ktorí tu pôsobili. Zhotovená bola v roku 1948 pri príležitosti 100.výročia prvého slovenského národného povstania uskutočneného v rokoch 1848-1849. Textová pamätná tabuľa veľkosti približne 100x95cm má pravouhlý horizontálne orientovaný formát a je zhotovená z čiernej leštenej žuly. Hornú časť tabule vypĺňa rytý veniec z lipových listov, v ktorom sú pod sebou uvedené roky 1848 a 1948. V dolnej časti tabule sú vyryté dve prekrížené pochodne. Text tabule je rytý, farebne tónovaný, prevedený majuskulou. Nápis znie: „Z príležitosti 100.výročia prvého slovenského národného povstania nasledovným svojím nezapomenuteľným veľkým rodákom a horlivým bojovníkom za práva slovenského národa z vďaky a úcty venuje ev. a.v. cirkevný sbor na Vrbovciach. Dr. Pavol Jozeffy, ev. biskup a vodca Slovákov (31.I.1775-29.III.1848), Štefan Leška, ev. biskup, filológ, spisovateľ (21.X.1757-25.II.1818), Ján Leška, ev. senior nitriansky, redaktor, spisovateľ (7.V.1831-5.VIII.1909), Pavol Beblavý, ev. farár, spisovateľ, národovec (16.X.1847-18.V.1910)“. Pavol Jozeffy pôsobil v rokoch 1801-1820 medzi slovenskými evanjelikmi na Dolnej zemi. Odtiaľ odchádza na faru do Tisovca a v roku 1823 je zvolený za superintendenta potiského dištriktu. Podporoval i finančne Štúrovcov, ale verný zostal biblickej češtine. Štefan Leška sa narodil v rodine potomkov pobelohorských exulantov. Po ukončení štúdií v Gemeri a Bratislave nastúpil na pracovné miesta v Čechách. Po kazateľských pôsobeniach v Křižliciach a Krabčiciach odchádza do Prahy. V roku 1794 je tam zvolený superintendentom. V roku 1798 odchádza na pozvanie slovenských evanjelikov na Dolnú zem (Dunaegyháza, Kiskörös). Ján Pravoslav Leška sa narodil v rodine potomkov pobelohorských exulantov. Bol farárom v Bukovci a Bzinciach pod Javorinou. Spolu s Hurbanom bol odporcom cirkevnej jednoty slovenských evanjelikov a maďarských kalvínov. Od roku 1880 bol seniorom Nitrianskeho seniorátu a od nasledujúceho roku farárom v Brezovej pod Bradlom. Z funkcie seniora ho po nátlaku maďarských kruhov odvolali v roku 1897. Dlhoročným pôsobiskom Pavla Beblavého bola evanjelická fara v Sobotišti. Svoje literárne práce uverejňoval v súdobých slovenských periodikách. Individuálnu pamätnú tabuľu má na fare v Sobotišti. Pamätná tabuľa je umiestnená na bočnej fasáde kultúrneho domu p.č 219 v obci Vrbovce.
