Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2016. Kubistický jednoloďový jednovežový evanjelický kostol bol postavený v roku 1927. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom, Autorom stavby je S. Theiss. Nachádza sa v strede Radničného námestia v lokalite Prievoz.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokový farský kostol trinitárov, kostol svätého Jána z Mathy a Félixa z Valois (Trojička) bol postavený v rokoch 1717-1727 na mieste bývalého farského Kostola svätého Michala. Ako vzor mu slúžil Kostol svätého Petra vo Viedni. Dala ho postaviť rehoľa trinitárov, zasvätený je jednému z jej zakladateľov, svätému Jánovi z Mathy. Kostol má oválnu dispozíciu s vnesenou pozdĺžnou osou a konkávne prehnutú kulisu fasády, čím sa zaraďuje do línie dynamického baroka. Kostolné veže nemali pôvodne súčasné nízke strechy, ale vysoké barokové strechy, ktoré sú zobrazené na niekoľkých dobových vedutách mesta. Oválna loď kostola je zaklenutá kupolou, ktorá je vyzdobená iluzívnymi...
Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kostol. Secesná stavba, tzv. Modrý kostolík, bol postavený v rokoch 1909-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera stavebnou firmou Pittel § Brausewetter. Upravovaný bol v 60.rokoch 20.storočia a v roku 2006. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je jednoloďový, jednovežový. Je charakteristický predovšetkým svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou. Pôvodne nebol kostol stavaný ako samostatný objekt. Tvoril súčasť vedľajšieho katolíckeho gymnázia a mal slúžiť ako kaplnka pre študentov. Zasvätili ho uhorskej svätici z kráľovského rodu Arpádovcov, Alžbete. Kostolík mal byť akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi), manželky Františka Jozefa II. Lechner touto...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. kostol nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) bol postavený v novorománskom slohu v rokoch 1885-1888 na mieste staršieho barokového kostola. Je to trojloďový bazilikálny kostol s priečnou loďou, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou hranolovou vežou s ihlancovou strechou. 28.10.1888 sa konala slávnostná vysviacka za asistencie kardinála primáša Uhorska, Dr. Jána Šimora. Kostol je pomenovaný podľa bývalej štvrte Bratislavy Kvetná dolina, ktorej názov je odvodený z nemeckého názvu Blumenthal. Nie je to síce veľkolepý kostol, ale je pre mnohých ozajstným domovom už dlhé desaťročia. Kostol má tri kríže, všetky sú veriacimi milované a uctievané. V Blumentáli sa nenachádza prezdobený kríž, sú tam iba kríže vyjadrujúce Ježišovo...
Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kostol. Barokový Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v rokoch 1734-1738 na mieste bývalej drevenej kaplnky. Upravovaný bol v rokoch 1956-1957. Je jednoloďový. Stojí v podhradí pod Bratislavským hradom na nábreží Dunaja, na ulici Žižkova 32 v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Fara. Kríž.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskororenesančný jezuitský kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Salvatora) bol postavený evanjelikmi v rokoch 1636-1638 pôvodne ako protestantská modlitebňa. Evanjelici ho však používali iba do 70.rokov 17.storočia. V roku 1672 im ho po potlačení protestantského sprisahania odňali a odovzdali jezuitom. Noví užívatelia ho pôvodne zasvätili svätej Margite, neskôr naň preniesli patrocínium Najsvätejšieho Spasiteľa (Salvatora) z dómu. Chrám vnútri barokovo prestavali, zvonku nad portál umiestnili štukový reliéf znaku rehole. Kostol sa po zrušení jezuitskej rehole Jozefom II. v roku 1773 dostal do mestskej správy a stal sa dvorným chrámom uhorského miestodržiteľa Alberta Saského. Jezuitom bol chrám vrátený v roku 1855. V 50.rokoch 20.storočia bol kostol jezuitom štátnou...