Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskororenesančný jezuitský kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Salvatora) bol postavený evanjelikmi v rokoch 1636-1638 pôvodne ako protestantská modlitebňa. Evanjelici ho však používali iba do 70.rokov 17.storočia. V roku 1672 im ho po potlačení protestantského sprisahania odňali a odovzdali jezuitom. Noví užívatelia ho pôvodne zasvätili svätej Margite, neskôr naň preniesli patrocínium Najsvätejšieho Spasiteľa (Salvatora) z dómu. Chrám vnútri barokovo prestavali, zvonku nad portál umiestnili štukový reliéf znaku rehole. Kostol sa po zrušení jezuitskej rehole Jozefom II. v roku 1773 dostal do mestskej správy a stal sa dvorným chrámom uhorského miestodržiteľa Alberta Saského. Jezuitom bol chrám vrátený v roku 1855. V 50.rokoch 20.storočia bol kostol jezuitom štátnou mocou opäť odňatý a prešiel pod správu diecéznych kňazov. K návratu kostola jezuitom došlo až v roku 1989. Do chrámu sa vstupuje cez pilastrový hlavný portál. Nádherné bohato vyprofilované dvojkrídlové dvere s ústredným motívom maskarónov sú unikátnym príkladom rezbárskeho umenia 1.polovice 17.storočia. Striedmosť na vonkajšom vzhľade kostola je v ostrom protiklade s jeho bohatým interiérom. Návštevníka zaujme množstvo a historická i umelecká hodnota jeho vybavenia, ktorému dominuje hlavný oltár, šesť bočných oltárov, tri barokové spovednice a bohato zdobená rokoková kazateľnica. Priestor trojloďového kostola halového typu je osvetlovaný vysokými oknami v bočných lodiach. Presbytérium včlenené do pôdorysu kostola je od hlavnej lode výškovo oddelené tromi stupňami, mramorovou balustrádou a víťazným oblúkom. Vstupnej časti chrámu dominuje organová empora, pozostatok pôvodnej interiérovej architektúry z 30.rokov 17.storočia. Trojloďová stavba stojí vedľa radnice na Františkánskom námestí 5 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.
