Národná kultúrna pamiatka Kostol a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Miesto, na ktorom dnešná katedrála stojí, bolo viacvýznamovým centrom vznikajúceho mestského osídlenia. Stretávali sa tu cesty, vznikol trh, nachádzalo sa tu teda jadro vtedajšieho mesta, kde sa dá predpokladať aj kaplnka. Mešťania však chodievali na bohoslužby na Bratislavský hrad, kde malo sídlo prepoštstvo a kapitula. Až keď návštevy začali byť neúnosné a ohrozovali bezpečnosť hradného sídla, požiadal kráľ Imrich pápeža Inocenta III. o povolenie na prenesenie prepoštstva do podhradia. Povolenie bolo vydané v roku 1204. Po prepoštstve, ako mieste vydávajúcom a obstarávajúcom listinný a dokumentačný materiál, sa na základe súhlasu pápeža Honoria III. v roku 1221 presťahoval aj kostol. Je najväčším aj najvýznamnejším kostolom v Bratislave. Po stáročia bol stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania. Pôvodne gotická stavba postavená okolo roku 1221 na mieste bývalého románskeho Kostola svätého Spasiteľa a cintorína. Kostol bol upravovaný v 4.štvrtine 13.storočia, a v 1.polovici 14.storočia. Po desaťročiach stavebných prác bola v roku 1452 vysvätená centrálna loď. Ďalšie úpravy po roku 1510 a v rokoch 1732-1735. V roku 1760 bola pôvodná kostolná veža zničená bleskom a musela byť nahradená novostavbou, ktorá bola znovu zničená požiarom v roku 1835. V roku 1847 bola veža rekonštruovaná a v rokoch regotizácie 1865-1877 dostal Dóm dnešnú podobu. V dóme sa nachádzajú kaplnky. Umelecky najhodnotnejšia je baroková Kaplnka svätého Jána Almužníka postavená v rokoch 1830-1832 (Donnerova). Dal ju pristaviť vtedajší ostrihomský arcibiskup a primas Uhorska Imrich Esterházi. Pod kaplnkou je krypta, do ktorej po smrti v roku 1745 Esterháziho pochovali. Kaplnka bola koncom 19.storočia regotizovaná. Pôvodne farský kostol sa neskôr v rokoch 1563-1830 stal korunovačným chrámom uhorských kráľov. Korunovácie boli najslávnejším obdobím v dejinách Dómu svätého Martina. Konalo sa tu 19 korunovácií. Bolo tu korunovaných 11 kráľov, vrátane Márie Terézie a 8 kráľovských manželiek. Veža dómu je vysoká 85m. Na jej vrchole je kópia svätoštefanskej koruny, symbolizujúcej význam korunovačného chrámu. Veža kostola bola postavená aj s trojložím a plnila funkciu bašty, lebo bola súčasťou mestského opevnenia. Ďalej sa tu nachádzajú gotické a renesančné náhrobky, významné epitafy z 15.-17.storočia, osemhranné stĺpy, farebné okná. Interiér katedrály je bohatý na diela významných umelcov. Nemožno nespomenúť súsošie svätého Martina na koni so žobrákom odliate do olova z roku 1734 od J. R. Donnera. Jeho busta aj busta Franza Liszta sa nachádzajú vľavo pod schodišťom. Liszt tu dirigoval korunovačnú omšu. V katakombách katedrály sú pochovaní významní šľachtici, cirkevní hodnostári a umelci. Medzi nich patrí napr. autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza. Začiatkom 21.storočia bol kostol čiastočne obnovený, strecha nad presbytériom a loďami je z konca 15.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je trojloďový, jednovežový, dvojkaplnkový. Autormi prestavby v 15.storočí sú K. von Erling, H. Puchsbaum, L. Spenning a František Anton Pilgram. Ako časti vzácneho interiéru treba spomenúť predovšetkým gotickú krstiteľnicu z roku 1403 a tabuľové maľby zo 16.storočia. Katedrála stojí na Rudnayovom námestí 1 v juhozápadnej časti historického jadra v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Od 8.marca 2008 je sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska.
Pamätná tabuľa J. I. Bajzu.