Kostol svätej Alžbety Uhorskej vo Vrbovciach

Národná kultúrna pamiatka Kostol a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Kostol. Prvý kostol v obci bol údajne postavený v lokalite Branka z dreva v roku 1460. Postavili ho potomkovia českých husitských vysťahovalcov. Tento kostol neskôr zhorel. V roku 1590 bol evanjelikmi postavený nový murovaný kostol v renesančnom slohu. Bola to jednoloďová stavba s polygonálnym záverom presbytéria a predstavanou vežou. Zaklenutý bol valenou klenbou s lunetami a zvonku spevnený operákmi. Zároveň vznikla v obci i fara a farská škola. Nakoľko Ňáriovci, vtedajší predstavitelia panstva Branč sympatizovali s reformáciou, nová farnosť mala protestantský charakter. V roku 1606 vznikla v obci oficiálne miestna evanjelická cirkev. Po roku 1670 nastalo v Uhorsku obdobie prenasledovania evanjelikov násilným odoberaním kostolov a rekatolizáciou obyvateľstva. Preto v roku 1672 odňali evanjelikom kostol a do obce bol dosadený rímskokatolícky kňaz. Evanjelický farár musel odísť do vyhnanstva do Nemecka. Začiatkom 18.storočia dochádza k znovuobnoveniu evanjelickej farnosti. V roku 1713 bol kostol barokovo prestavaný. Na príkaz vrchnosti však evanjelici v roku 1734 museli znovu odovzdať kostol rímskokatolíckej cirkvi a tá ho vlastní dodnes. V roku 1757 zhorela časť obce i s kostolom. Opravený bol v rokoch 1757-1760 a v tom čase bola do neho na severozápadnej strane vstavaná empora arkádovito otvorená do lode, čím kostol získal svoju súčasnú podobu. V roku 2004 bola realizovaná sanácia havarijného stavu kostola oceľovými tiahlami v lodi. V súčasnosti kostol predstavuje jednoloďovú stavbu s transeptom, polygonálnym záverom presbytéria na juhovýchode, predstavanou šesťpodlažnou masívnou vežou na severozápade so vstupom v podveží a ďalším vstupom vedúcim z juhozápadnej strany lode. Hladké fasády majú jednoduchý architektonický výraz, spevnené sú operákmi pri veži a transepte. Vertikálne členenie tvoria na svätyni mohutné lizény. Fasády lode a svätyne sú členené pravouhlými okennými otvormi s polkruhovými záklenkami a šikmými špaletami. Vstup vedúci z juhozápadnej strany, v súčasnosti hlavný vstup, má polkruhové zaklenutie. Fasády veže sú horizontálne previazané výraznou rímsou pod korunou muriva. V úrovni prízemia je na čelnej strane pravouhlý vstupný otvor s hladkou šambránou. V úrovni dvoch najvyšších podlaží veže sú v osi všetkých fasád zvukové otvory ukončené polkruhovým záklenkom. Podvežie, zaklenuté nízkou valenou klenbou s jedným párom styčných lunetových výsečí, sprístupňuje loď, ktorá je zaklenutá valenou klenbou s tromi pármi styčných výsečí. Nad prienikom s transeptom je krížová klenba a krídla transeptu sú zaklenuté valenou klenbou s protistojnými výsečami. Na severozápadnej strane lode je murovaná empora a na juhovýchode sa na loď napája svätyňa zaklenutá konchou s piatimi lunetovými výsečami. Loď je zastrešená sedlovou strechou ukončenou valbou kopírujúcou polygonálny pôdorys svätyne. Transept má strechu ukončenú valbami a veža murovanú ihlanovú strechu. Krytinu tvorí pálená škridla. Kazateľnica je z polovice 19.storočia, je drevená s polygonálnymi stĺpikmi členenými parapetom. Baroková kamenná krstiteľnica z polovice 18.storočia má jednoduchú valcovú nohu a okrúhlu lupeňovitú kupu. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v interiéri kostola ďalej uvádza Ukrižovanie, ľudovú plastiku z 1.polovice 19.storočia, kópiu Sixtínskej madony z roku 1833 od N. Brezániho z Vrboviec a neskorobarokovú organovú nekompletnú skriňu z konca 18.storočia. Filiálny farský rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety Uhorskej stojí na námestí v strede obce Vrbovce.

Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa Eduardovi Šándorfimu.

GPS poloha: 48°47’56.647″N 17°28’10.288″E.