Neskorobarokový rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v rokoch 1729-1733. Základný kameň kostola bol položený v roku 1729. Postavený bol vďaka štedrosti nitrianskeho kanonika Mikuláša Príleského (zomrel 6.mája 1730). Farským je až od 12.decembra 1778, kedy sa vtedajší farár Štefan Terlanday presťahoval do pripravenej fary dokončenej v roku 1776. Klasicisticky bol upravený v roku 1789. Konsekrovaný bol 23.augusta 1789 nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom. Upravovaný bol aj v rokoch 1983, 2003 a 2004. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou na západnej strane. Veža kostola má prilbové zastrešenie s laternou s osvetľovacími otvormi. V lodi kostola sú vtiahnuté piliere, ktoré vytvárajú kaplnkové priestory. Strop kostola je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, podobne aj priestor pod vežou. Zo severnej strany kostola, nad sakristiou je oratórium. Vonkajšie murivo je členené lizénovými rámami. Nad vchodom do kostola v dolnej časti veže je umiestnená soška svätého Mikuláša. V interiéri sú na strope lode barokizujúce iluzívne nástenné maľby od spišského maliara Jozefa Hanulu z roku 1906 a neskorobarokové sochy pochádzajúce z kostola na Skalke. Maľby pozostávajú zo štyroch hlavných výjavov. Prvým je Najsvätejšia Trojica, druhým skupina svätcov, a to svätý Andrej-Svorad a svätý Benedikt, svätý Vojtech, svätý Augustín, svätí Cyril a Metod. Tretí výjav predstavuje svätého Štefana uhorského kráľa, jeho manželku a bavorskú princeznú Gizelu, ich syna Imricha, ktorý zahynul ako mladý 24-ročný, nitrianske knieža a neskoršieho uhorského kráľa Ladislava I., Alžbetu, Margitu a Pannu Máriu s božským dieťaťom. Na štvrtom výjave sú anjeli oslavujúci Boha a iné symboly a nápisy ako napríklad: „Venite ad me omnes, et ego reficiam vos“ (v preklade: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním, Mt 11, 28). Interiéru dominuje obiehajúca empora s kolkovitou balustrádou. Pôvodný oltár mal uprostred olejomaľbu, vedľa sochy svätého Gregora, Viliama, Alžbety, matky svätého Jána Krstiteľa a Anny. Vo svätyni je zhotovené nové liturgické zariadenie zodpovedajúce duchu 2.vatikánskeho koncilu a následnej liturgickej obnovy. Bočné oltáre: zľava oltár Božského Srdca Ježišovho so sochami svätého Františka z Assisi a svätého Antona Paduánskeho, a druhý oltár svätého Jozefa, so sochami svätého Jána Nepomuckého a svätého Ignáca z Loyoly, pôvodne z kostola na Skalke. Prvé bočné oltáre svätého Martina a Sedembolestnej Panny Márie Šaštínskej. Súčasný hlavný oltár stĺpovej architektúry je tirolská drevorezba z roku 1928. Je bohato zdobený a zlátený, s farebnými plastikami. Uprostred je výjav Nanebovzatej Panny Márie, po stranách sú sochy svätého Augustína a a svätého Mikuláša, na vrchole pod korunkou je Boh-Otec. Krstiteľnica, pochádza tiež z kostola na Skalke. V pozadí má jemne zdobenú dosku so svätým Michalom, archanjelom a svätým anjelom strážcom, tiež z kostola na Skalke. Kazateľnica má bohatú výzdobu s plastikami anjelov, symbolov, na strieške je Ježiš Kristus. Pri kostole je aj kamenná lurdská jaskyňa Panny Márie. Kostol sa nachádza v juhovýchodnej časti obce Bošáca na okraji obecného cintorína.
GPS poloha: 48°49’25.826″N 17°50’39.9″E.
