Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobaroková rímsko-katolícka kaplnka nanebovzatia Panny Márie, ktorej rokoková výzdoba patrí medzi najcennejšie tohto druhu na Slovensku. Fresky kaplnky a tri oltárne obrazy od viedenského umelca Franza Antona Maulbertscha z roku 1763. Na stropoch sú fresky, na ktorých sú vyobrazení svätý Augustín, svätý Gregor Veľký, svätý Ambróz a svätý Hieroným. Pôvodný organ. Oltáre pochádzajú pravdepodobne z dielne L. Godeho z 18.storočia. Kaplnka je pozostatkom niekdajšieho chýrneho klasicisticko-rokokového kaštieľa šľachtického rodu Erdődiovcov, ktorého súčasťou bol aj obrovský park v štýle francúzskeho Versailles. Kaštieľ dal spolu s kaplnkou postaviť Anton Erdődi podľa francúzskeho vzoru v rokoch 1760-1763. Vybudoval park s jaskyňami, vodometmi a jazierkami. Základný kameň kaplnky bol položený 25.5.1762. V kaplnke pôsobili františkáni z kláštora vo Svätej Kataríne pri Trnave. Žiaľ kaštieľ dal v roku 1905 ďalší majiteľ obce barón Fould Springer zbúrať. Zostala iba kaplnka. Od jej zbúrania posledného z rodu Erdődi, Augustína Breunera, odhovoril maliar Hanula, ktorý vtedy pracoval na interiéri kostola v susednej Bošáci. Je to stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a centrálnou dispozíciou. Interiér je barokovo-rokokový. Na menze oltára svätého Antona Paduánskeho sa nachádzajú mumifikované pozostatky mŕtveho človeka. Na rakve je latinský nápis „Telo svätého Adeodata“. Mnohí domáci ho považujú za slávneho rytiera Bohuslava, ktorý dal obci meno, ale mýlia sa. Pozostatky tu vo vyzdobenej a pozlátenej truhle uložili 30.7.1764 počas veľkej cirkevnej slávnosti. Telo mŕtveho zdobí takmer neporušený striebristý odev a veniec na čele. Previezť sem jeho telo si prial gróf František Anton Erdödy už v roku 1763. Vtedy sa kaplnka dostavovala (1762-1763). Svätý Adeodat bol mučeník, ktorého telo priviezli z Ríma. Vnútri truhly sa dodnes nachádza pohár, ktorý bol plný Adeodatovej krvi. Bojoval proti Turkom a tu padol. Kaplnka stojí takmer v strede obce (s.č.173).
