Hradisko Michalov vrch v Kolačne

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Michalov vrch /540,9m/. Bolo tu laténske hradisko s akropolou z 1.storočia p. n.l. a tiež slovanské hradisko z obdobia raného stredoveku s dvoma valmi z 11. a 12.storočia. Pri vzniku hradu, asi v 10.storočí, bolo využité pôvodné hradisko. Zvýšil sa pôvodný laténsky násyp a vybudoval druhý zemný násyp okolo celého bralnatého temena Michalova. Takto vznikol včasnofeudálny španí hrad na elipsovitej ploche približne 100x20m. Tento hrad nazývaný aj hrad Uherce si udržal významné postavenie aj v 12.storočí, kedy sa vybudovalo nové spevnenie. Dokazuje to nález základov hradu vybudovaného v roku 1200, patriaceho v 13.storočí medzi najväčšie na Slovensku. Na prelome 12. a 13.storočia bol hrad prebudovaný postavením elipsovitej kamennej hradby a dvoch vnútorných bášt na pevný kamenný hrad. Na severnom a južnom konci opevnenia stáli kamenné bašty, z ktorých sa zachovali iba málo prečnievajúce zvyšky. Pred tatárskym vpádom bol jedným z prvých hradov na našom území vystavaných z kameňa a zrejme aj najrozľahlejším. Stavebná technika a mohutnosť múrov sa pozoruhodne vymyká z toho, čo sa doteraz vedelo o stavbe kamenných hradov pred tatárskym vpádom. Elipsovitá hradba široká 4m sa skladala z dvoch rovnobežných múrov spojených v celok výplňou z nabitej hliny a na zúžených koncoch čneli dve pevné bašty. Pri južnej bola do skalného podložia vyhĺbená cisterna na vodu. Hrad však strácal na význame už v priebehu 13.storočia, čomu bola príčinou najmä blízkosť lepšie situovaného hradu Hrušov a rozklad kráľovských majetkov v 13.storočí vedno s ničivým tatárskym vpádom v rokoch 1241-1242. Tunajšie majetky sa dostali do držby Čákovcov. Začiatkom 14.storočia už rozpadnutý hrad Michalov celkom stratil význam a tým aj možnosť obnovy. Na rozhraní 13. a 14.storočia sa opevnenie zmenšilo iba na severnú baštu, oddelenú od ostatného areálu hradu novšou hlbokou priekopou. Hrad zanikol v 14.storočí.

Leave a Reply