Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú v Štiavnických vrchoch v nadmorskej výške 629m západne od obce Sklené Teplice. O jeho pôvode sa nezachovala žiadna zmienka. Ľudová tradícia hovorí, že hrad patril templárom a obyvateľov hradu nazývali červenými, odkiaľ potom tento prívlastok získal aj hrad. Rytiersky rád je dávaný do súvisu s miestnymi termálnymi prameňmi. Výstavba hradu bola motivovaná kontrolou cesty z dnešného Žiaru nad Hronom (Svätý Kríž nad Hronom) do Banskej Štiavnice. Udialo sa tak asi v 2.polovici 13.storočia, keď po tatárskom vpáde nastala mohutná kolonizácia do banskej oblasti. Iniciátorom výstavby bol pravdepodobne ostrihomský arcibiskup, ktorý vlastnil prevažnú väčšinu majetkov v okolí. Tak isto sa ostrihomský arcibiskup považuje za stavebníka hradu Šášov, ktorý sa spomína už v roku 1253. Prvá písomná zmienka o hrade Teplica je až z roku 1456, keď sa ho zmocnilo Jiskrovo vojsko. V tom istom roku bratríci o hrad prišli, pretože Ján Huňady nariadil kremnickej banskej komore vyplatiť 400 zlatých na opravu, čo svedčí, že hrad bol v týchto bojoch značne poškodený. V roku 1471 vstúpili na Slovensko vojská poľského kráľoviča Kazimíra, ktorý si s podporou ostrihomského arcibiskupa robil nároky na uhorskú korunu. Vyplienili hrad i obec. Kráľ Matej Korvín povstanie do konca roka potlačil a anektované územia oslobodil. V týchto bojoch bol hrad poškodený a neskôr chátral. Dňa 3.mája 1490 napísal jágerský biskup Urban Veľkolúčsky svojim bratom na hrad Revište list, z ktorého sa dozvedáme, že hrad Teplica patrí ovdovelej kráľovnej Beatrix, ktorá ho úplne postavila. Podľa Kachelmanna v roku 1489 dalo mesto Banská Štiavnica na stavebné výdavky 2077 zlatých forintov, z čoho sa dá usúdiť, že išlo o veľkú stavebnú akciu a táto prebiehala hlavne v rokoch 1489 a 1490. V tomto období pravdepodobne došlo aj k modernizácii opevnenia, lebo si to vyžadoval nástup palných zbraní. Táto prestavba ukončila stavebný vývoj hradu. V roku 1490 na príkaz Urbana Veľkolúčskeho opatrili hrad delami a strelným prachom. Pravdepodobne v priebehu tohto roku po Korvínovej smrti sa hrad dostal podobne ako Revište a Šášov do rúk Veľkolúčskych. Počas tureckých vojen plnil funkciu signalizačnej stanice. Tieto signalizačné stanice boli budované prevažne okolo polovice 16.storočia. V roku 1602 hrad ešte existoval. Mohla by o tom svedčiť súdna pochôdzka z toho istého roku, kedy jeden svedok hovorí o chotári idúcom „vedľa potoka pod starým hradom“. O zániku hradu sa nevie nič určité, možno sa tak stalo počas stavovských povstaní v 17.storočí. Hradné múry boli postupne rozoberané na stavebný materiál aj na stavbu klasicistického kostola v Sklených Tepliciach v rokoch 1807-1810.
Dispozícia hradu bola ovplyvnená tvarom vrcholu. Cesta do hradu viedla po západnom úbočí hradného vrchu, cez šijovú priekopu, kde možno predpokladať opevnenie na kontrolu tejto priekopy a prístupovej komunikácie. Asi po 120m mierneho stúpania vstúpila zo západu do opevneného severného predhradia a odtiaľ cez v skalnom podloží sekanej priekopy do nádvoria horného hradu. Cesta vstupovala stredom severnej hradby, ktorej deštrukcia je tu dodnes prerušená. Hradné jadro má tvar lichobežníka s rozmermi strán 45m, 40m, 25m a 35m. Na západnej strane nádvoria sa zachovalo murivo zahĺbeného objektu o rozmeroch 3,9×4,8m. Objekt bol vstavaný do skalnej dutiny zasekanej hlboko pod úroveň nádvoria. Murivo hrúbky 70cm precízne vymurované z lomového kameňa na šedastú maltu bolo omietnuté starostlivo hladenou omietkou. Zo zachovaných zvyškov objektu možno uvažovať, že pravdepodobne išlo o cisternu. Ak by totiž šlo o nejaký, hoci aj prízemný objekt, bol by tento priestor zasypaný deštrukciou. Južne od nej, v nároží jadra, pravdepodobne stála hranolová veža, o ktorej sa však nedá nič bližšieho povedať. Za existenciu veže v tomto priestore sa prihovára jej poloha v najchránenejšej časti nádvoria a zároveň vysoko nad prístupovou cestou s možnosťou účinnej kontroly prístupu.
Na protiľahlej východnej strane nádvoria doteraz stojí zvyšok obytnej budovy palácového charakteru. Ide o jediný väčší fragment nadzemného muriva hrúbky 140cm, na ktorom sa zachoval zvyšok ľavého ostenia vstupu vymurovaný z lomových kameňov. Murivo je murované z andezitu na šedastú vápennú maltu z riečneho piesku. Na juhovýchodnej strane od vrcholovej plošiny vystupuje strmo klesajúci, mierne zalomený terénny výbežok, na ktorom badať výrazné priečne delenie, miestami ešte s fragmentmi kamenného muriva. Výbežok, svojou polohou orientovaný ku prístupovej šiji pod hradom, bol s veľkou pravdepodobnosťou využitý na vybudovanie obytných a obranných zariadení počas prestavby na konci 15.storočia. Zachované základy muriva tu dovoľujú predpokladať priečne trojtraktový objekt s tupouhlo lomeným čelom, čomu nasvedčuje nerovnobežný priebeh fragmentov vnútorného a vonkajšieho líca. Výbežok je zakončený skalnou stienkou, kde badať kráter mierne deformovaného kruhového pôdorysu s priemerom asi 3m, zasekaný do skaly. Možno tu predpokladať jeho zakončenie vo forme podkovovitej bašty. Zo severu bolo hradné jadro opevnené priekopou a valom. Neskôr, pravdepodobne počas poslednej neskorogotickej prestavby, bola do opevneného areálu zahrnutá aj plošina pred vstupom do hradu. Toto severné predhradie bolo opevnené kamenným múrom, z ktorého sa zachovali už len zvyšky maltoviny. Opevnenie na tejto strane ešte zosilňovala priekopa s valom. Murivá tohto predhradia padli za obeť devastácii hradu pri jeho rozoberaní na stavebný materiál. Z uvedených faktov možno usudzovať, že ranogotický hrad vznikol niekedy v 2.polovici alebo koncom 13.storočia. Dispozične je totiž podobný neďalekému Šášovskému hradu a hradu Revište, ktorých horizont výstavby možno položiť do polovice 13.storočia. Hrad Teplica mal už od svojich počiatkov strážnu a signalizačnú funkciu, čomu nasvedčuje jeho vizuálne prepojenie s hradom Revište a Žakýlskym hradom nad obcou Podhorie.
Dnes sa zachovali len torzovité zvyšky murív a valové útvary prerastené hustým mladým lesným porastom. Dobre viditeľné ja murivo zahĺbeného objektu hrúbky 70cm precízne vymurované z lomového kameňa a omietnuté starostlivo hladenou omietkou (cisterna) a pekne zachovaný fragment palácovej stavby so zvyškom ľavého ostenia vstupu. Ostatné murivá hradu padli za obeť devastácii hradu pri jeho rozoberaní na stavebný materiál a zubu času.