Zachovalý mestský hrad, najvýraznejšia historická pamiatka a dominanta stredu mesta na severnej strane námestia, na návrší Krahuľského vrchu v nadmorskej výške 550m. Je to komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré boli postavené postupne v 13.-15.storočí. Hrad je chránený opevnením, na ktoré sa napájajú mestské hradby. Kremnické mestské hradby možno zaradiť medzi najzachovalejšie na Slovensku. V rokoch 1976 – 1996 prešiel hradný areál komplexnou obnovou. Je to najstarší mestský hrad v stredoslovenskej banskej oblasti. Od bežných feudálnych sídel sa odlišuje svojou funkciou, skladbou budov a pôdorysným riešením. Vznikol ako kráľovská pevnosť na mestskom pozemku na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschovu peňazí vyrobených v kráľovskej mincovni. V areáli hradu bolo sídlo komorského grófa, zástupcu kráľovského úradu. Areál hradu tvorí kostol, ktorý je v centre urbanistickej jednotky, ďalej karner, hradné opevnenie s dvojitým hradobným múrom s bránou a tromi baštami a zvyšky radnice. Najstaršou zachovanou budovou hradného areálu je karner, resp. jeho suterénny priestor, ktorý vznikol v 13.storočí. Karner bol súčasťou niekdajšieho cintorína, ktorý sa rozkladal okolo dnes už neexistujúceho Kostola svätého Michala. Dnešný kostol, zasvätený patrónke baníkov svätej Kataríne, vznikol v poslednej tretine 15.storočia ako halový klenutý priestor so strednými piliermi. Podľa datovania na klenbe stavbu ukončili v roku 1488. Charakteristickou siluetou mesta sa stala veža kostola s renesančnou pavlačou z roku 1579. Jej strmú strechu navrhol v roku 1884 F. Storno, autor novogotickej prestavby celého areálu, ako aj interiéru kostola, v ktorom sa po týchto úpravách zachovala len časť starého mobiliáru a neskorogotická Madona z čias okolo roku 1500, ktoré sem boli prevezené zo zbúraného farského kostola stojaceho do 19.storočia na námestí. Kostol opevnili v 14.storočí dvojitými hradbami so vstupnou hranolovou vežou a baštami. Hradné budovy ničili často zhubné požiare, po ktorých ich museli s veľkými nákladmi opravovať. Ešte väčším nešťastím pre Kremnicu bol neskorší úpadok ťažby zlata, čím mesto veľa stratilo zo svojej predošlej slávy.
Mestský hrad s areálom je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1955. Nachádza sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii na Zámockom námestí 1. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.
Hradbový múr. Vnútorný hradbový múr bol vybudovaný v gotike v období 2.polovica 13.storočia až začiatok 14.storočia. Upravovaný bol v roku 1884. Mohutné dvojité kruhové opevnenie sprístupnené krytým priamočiarym schodiskom stojí okolo hradu a kostola.
Parkánový múr. Múr okolo parkánu a hradného areálu bol vybudovaný v 14.storočí. Upravovaný bol koncom 19.storočia. Stavba s kruhovým pôdorysom.
Hradné nádvorie. Nádvorie vybudované na prelome 13. a 14.storočia. Upravované bolo koncom 19.storočia. Má kruhový pôdorys. Nachádza sa okolo kostola.
Kryté schodisko. Kryté schodisko s arkádami bolo vybudované v baroku v 2.polovici 18.storočia. Upravované bolo v 80.rokoch 19.storočia. Prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom sa nachádza južne od parkánového múru.
Karner. Kaplnka svätého Ondreja, apoštola s osáriom.
Základy radnice.
Socha nepoškvrnenej Panny Márie.
Kópia sochy nepoškvrnenej Panny Márie.
Bašta parkánová. Banícka bašta (kaplnka) bola postavená v gotike v 14.storočí. Upravovaná bola v 1.polovici 15.storočia, v 2.polovici 16.storočia a v 1.tretine 17.storočia. Má polkruhový pôdorys. Stojí na východnej strane parkánového múru. Dnes sa v nej nachádza múzeum.
Bránová veža II. Južná farská veža bola postavená v gotike v 2.polovici 14.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia, koncom 18.storočia a v roku 1886. Má obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažná. Stojí na vonkajšej strane (južne od) parkánového múru. Dnes sa v nej nachádza múzeum.
Bránová veža I. Severná vstupná veža bola postavená v gotike v 2.polovici 14.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia, koncom 18. a v 19.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, je štvorpodlažná. Nachádza sa na severnej strane opevnenia hradu, v severnej časti hradného areálu.
Hradná veža. Malá veža (Türl, Hodinová veža) bola postavená v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia, v 16.storočí a koncom 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, je päťpodlažná s podpivničením. Nachádza sa v opevnení v juhozápadnej časti areálu, severovýchodne od bránovej veže II. Dnes sa v nej nachádza múzeum.
Parkán (zwinger). Priestor v hradbách okolo hradbového múru zo 14.storočia. Stavba s kruhovým pôdorysom sa nachádza v areáli hradu.