Hrad Sobôtka

Zaniknutá protiturecká pevnôstka postavená v 15.storočí a zbúraná v 17.storočí.

Ruiny pevnosti sa nachádzajú na pravom brehu rieky Rimava asi 2 km severozápadne od centra Rimavskej Soboty v časti Sobôtka v blízkosti križovatky ciest Lučenec-Rimavská Sobota-Tisovec.

Hrad, pevnosť, dal postaviť Ján Jiskra z Brandýsa v rokoch 1441-1460. V roku 1460 ju dobylo vojsko kráľa Mateja. Na zrúcaninách dal v roku 1555 fiľakovský beg Mehemet postaviť jeden z najsevernejších tureckých hradov v Európe. V rokoch 1556-1557 tvorilo posádku tridsať a v rokoch 1558-1559 až tridsaťdva janičiarov. Kresťanské vojsko Schwendiho a Forgáča obsadilo hrad v roku 1562. V rokoch 1568-1569 mala v dŕžave hrad opäť janičiarska posádka o sile štyridsať vojakov a 73 jazdcov a v roku 1583 bolo na hrade 48 jazdcov. Dobytie hradu kresťanským vojskom pod Tieffenbachovým vedením koncom roku 1593 a v roku 1594 zachytávajú viacerí historici a opisujú ho ako krvavé a ťažké boje. Posledná písomná správa o hrade je z roku 1609, keď ho podľa správy opäť ovládali Turci. Hrad po skončení tureckých bojov stratil význam a začal pustnúť. Slovenské národné múzeum uskutočnilo v roku 1986 výskum lokality piatimi sondami.

Podľa rytiny z roku 1593 pozostával hrad, pevnosť, z vnútorného a vonkajšieho hradu, ktoré od seba delila vodná priekopa a bol vybudovaný na ostrove rieky Rimava. Vnútorný hrad pozostával z veľkej okrúhlej ústrednej veže a zo štyroch okrúhlych rohových veží spojených hradbami. Vchádzalo sa doň západnou bránou. Vonkajší hrad tvorila severná a južná brána, bastión, bašta, dve okrúhle a dve štvorcové veže. V južnej časti hradu stála mešita s minaretom. Sondy odkryli systém kolových jám – základ palisády spájajúcej južnú bránu s juhovýchodnou rohovou vežou vonkajšieho hradu a zvyšok palisády spájajúcej juhovýchodnú rohovú vežu s juhozápadnou rohovou vežou vnútorného hradu, interiér juhovýchodnej veže vnútorného hradu, vodnú priekopu medzi vnútorným a vonkajším hradom a juhozápadnú vežu vnútorného hradu s vchodom na severnej strane.

V 70.rokoch 20.storočia sa črtali v teréne murivá juhovýchodnej veže a pozostatky vnútorného hradu. Dnes už v teréne nezostali žiadne nadzemné stopy po tejto pevnosti, miesto bolo zarastené a nevypovedá o tom, že tu kedysi stála pevnosť.