Stopy po hrade postavenom v 13.storočí po tatárskom vpáde sa nachádzajú na kužeľovitom vrchu Várheď nad obcou Cejkov v nadmorskej výške 215m.
Aj keď patril medzi menšie hrady, bol obkolesený vysokým valom. Strážil cestu zo Zemplína do Trebišova. Postavili ho pravdepodobne v 13.storočí alebo začiatkom 14.storočia. Cejkovská vetva rodu Kaplon ho vlastnila do roku 1403. Vtedy kráľ Žigmund skonfiškoval majetok rodu pre ich neveru panovníkovi a hrad dal zbúrať. V roku 1349 sa hrad spomína ako castrum Ceke (Czeke). V roku 1407 panovník dáva konfiškát Teodorovi Soósovi a Matejovi Kelečénimu a zároveň povoľuje znovuvystavanie hradu zemanovi z Pozdišoviec. Noví majitelia chceli hrad obnoviť ale ešte v roku 1438 sa uvádza, že je v ruinách. V 15.storočí bol načas aj v rukách bratríckych vojsk. V roku 1471 nariadil uhorský snem zbúranie hradu, čo sa pravdepodobne nestalo, pretože sa spomína aj neskôr v roku 1478. Definitívny zánik hradu spôsobili až cisárske vojská v roku 1673, po tom ako sa dokázalo, že jeho majiteľ sa zúčastnil Vešeléniho sprisahania.
Lokalite dominovala ústredná obytná stavba (vrcholová plošina 14x10m) opevnená mohutnou priekopou (8-10m) a valovým opevnením s elipsovitým pôdorysom. Na prístupnejšej severovýchodnej strane je malé nádvorie, ktoré tvorí zároveň predpolie hrádku. Bolo chránené šijovou priekopou (4m) a valom a obranu z tejto strany (prístupovej) hrádku zabezpečovala kruhová veža s priemerom do 7m. Hrad bol postavený z miestneho kameňa na maltu.
Na kužeľovitom kopci nad obcou sú zreteľné stopy po valoch a priekopách. Na najvyššom bode sú stopy po prírodnom kamennom podklade na ktorom pravdepodobne stála hlavná obytná stavba. Na severozápadnej strane objektu je fragment múru tejto budovy. Z kruhovej veže chrániacej vstup od severovýchodu ostal už len kráter s priemerom 7m a stopami po hospodárskych objektoch zvlnené predpolie.