Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Baroková Kaplnka svätého Vincenta Ferrarského stojí pri barokovom kaštieli na svahu v centre obce na severovýchodnej strane hlavnej cesty. Je to prízemná baroková stavba z roku 1780 so štvorcovým pôdorysom a jednopriestorovou dispozíciou.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistická Kaplnka (kostol) nepoškvrneného počatia Panny Márie bola postavená v roku 1700. Upravovaná bola v 1.polovici 19.storočia. Je to jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Stojí v strede obce juhovýchodne od cesty na ulici M. R. Štefánika.
Národná kultúrna pamiatka Kalvária vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa juhozápadne od Bojníc. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaplnka. Baroková rímsko-katolícka Kaplnka Panny Márie bola postavená v 2.polovici 18.storočia. Upravovaná bola v roku 1815. Má kruhový pôdorys a centrálnu dispozíciu. Kalvárska kaplnka I. Prvé zastavenie kalvárie, Pilát odsudzuje Krista. Baroková kaplnka kalvárie bola postavená v rokoch 1810-1815. Upravovaná bola v rokoch 1889 a 1982. Je to prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa západne od kúpaliska Čajka. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 2021. Kalvárska kaplnka II. Druhé zastavenie kalvárie, Vyzliekanie Krista. Baroková kaplnka kalvárie bola postavená v rokoch 1810-1815....
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2014. Na pahorku Galgensberg stojí kalvária, Golgota, ktorá je unikátnym súborom 27 sakrálnych stavieb v štýle novogotiky. Nachádza sa medzi Nitrianskym Pravnom a miestnou časťou Solka. Iniciátorom a zakladateľom kalvárie bol miestny rodák a kňaz Anton Richter /1861-1942/. Stavebné práce prebiehali v rokoch 1933-1937. Projekt podľa zahraničných vzorov vypracoval banskobystrický staviteľ Mikuláš Wihl. Stavbu riadili miestni rodáci Anton Koberling a Ján Kotschner. Celá kalvária má dva kostoly, tri kaplnky, 14 riadnych a 8 doplnkových zastavení. Spodnej časti dominuje dolný kostol, Kaplnka večere Pánovej. Ústrednou dominantou celého súboru je na vrchole kopca horný kostol, Kaplnka ukrižovania Krista. Má oltár z kararského...
Hrad bol postavený krátko pred rokom 1350 ako kráľovský hrad. Stavbu si vyžiadali rozhárané pomery po zániku prievidzského panstva. Pôvodne to bola menšia pevnosť, ktorú až do roku 1388 spravovali bojnickí kasteláni, potom sa stal súkromným majetkom a až do čias zániku často menil majiteľov. Najstaršia a asi jediná obytná časť pozostáva zo štvorbokej veže a paláca, ktoré boli ešte v 16.storočí upravované. V roku 1352 patril hrad Mikulášovi a Ladislavovi, synom bána Giletha, neskoršie Ladislavovi z Opole a po ňom kráľovi. Zápis z roku 1388 hovorí, že na základe rozkazu kráľa Žigmunda sa vlastníkom hradu stávajú Ladislav Kakaš a Ján Domongoš. V roku 1395 hrad získal palatín Leustach z Jelšavy. Po...
Hrad patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Pôvodne gotický hrad bol vybudovaný na travertínovej kope, na brale nad mestom. Kráľovský hrad bol postavený koncom 11.storočia, pričom prvá písomná zmienka o existencii hradu a podhradia je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol dreveným hradom a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Jeho najstaršie kamenné prvky siahajú do 12.storočia. Postupne v priebehu 13.storočia bol budovaný z kameňa ako majetok synov veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalného terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením. Koncom 13.storočia sa hradu a mesta zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril až do jeho smrti...
