Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 13.storočí sa nachádzajú na výraznom kužeľovitom kopci s vápenným podložím nad obcou Brekov v nadmorskej výške 280m. V priestore hradného vrchu sa v ranom stredoveku nachádzalo slovanské hradisko s elipsovitým pôdorysom. Kto dal postaviť hrad Brekov a akú mal funkciu je nejasné. Vzhľadom na zemepisnú polohu kopca a hradu sa zdá pravdepodobnejšou iniciatíva kráľa postaviť hrad, ktorý bude slúžiť pri ochrane priľahlej časti krajinskej cesty a pohraničného pásma v 13.storočí. Najstarší nepriamy písomný doklad o dedine je totožný so záznamom o hrade Brekov z roku 1307 (castrum Barko) a priamy písomný doklad je z roku 1314 (possessionis Borko...
Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 13.storočí sa nachádzajú na zalesnenom návrší južne od obce Zborov v nadmorskej výške 474m. Hrad postavili na mieste staršieho slovanského hradiska pravdepodobne v 13. alebo začiatkom 14.storočia. Postavili ho ako kráľovský pohraničný hrad na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Pôvodný kráľovský gotický hrad tvorilo nádvorie nepravidelného pôdorysu s obranným múrom, vysokou útočištnou hranolovou vežou (donjon) a palácom. V roku 1325 sa spomína kastelán hradu palatín Filip Druget. Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1347, ktorou zakázal kastelánom „de Makouicha“ Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú v lese severozápadne od obce Zlatno na rovnomennom vrchu v nadmorskej výške 573m. Hrad bol postavený v období 2.polovica 13.storočia až 1.polovica 14.storočia. O hrade sa nezachovali žiadne písomné správy. Spomína sa iba obec pod hradom v roku 1396 ako Zalathna a v roku 1564 ako Szalatna. Jeho zvyšky dnes predstavuje jediná nadzemná časť muriva vysoká približne 3m s okenným otvorom ako pozostatok útočištnej veže. Vznik hradu možno datovať na začiatok 14.storočia, kedy sa v súvislosti s objavmi nových ložísk zlata v Novej Bani rozšírilo jeho ryžovanie po celom Hrušovskom panstve. Takáto činnosť vyžadovala správne centrum, z ktorého by ju bolo možné...
Zrúcaniny gotického hradu z 13.storočia sa nachádzajú na kremencovom vrchu Skalka v lesoch pohoria Tribeč nad obcou Hostie. Pravdepodobne ho postavili Čákovci hneď po odchode Tatárov. Hrad Horsov je prvýkrát nepriamo spomínaný v roku 1253 a potom v roku 1293 v tzv. klížskej listine. Doložený je až v roku 1316 ako Hurusow v súvislosti s vojnovým konfliktom, keď sa ho zmocnil Matúš Čák. Hrad strážil cestu medzi Požitavím a Hornou Nitrou vedúcou Skýcovskou dolinou. V roku 1317 sa spomína ako Hwrso, v roku 1326 ako Horossow, v roku 1347 ako Hurusou keď patril kráľovi a v roku 1408 ako Hrswo. Po Čákovej smrti v roku 1321 ho v rokoch 1321-1344 bol majetkom rodiny Levických a po nich sa...
Národná kultúrna pamiatka Kalvária vyhlásená v roku 1986. V roku 1853 dal ostrihomský arcibiskup Ján Szitovský povolenie na stavbu Krížovej cesty. Výstavba 14 kaplniek trvala tri roky a 28.9.1856 bola vysvätená. Nachádza sa na ulici Pod Kalváriou. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kalvária. Vybudovaná bola v rokoch 1853-1856. Upravovaná bola v rokoch 1884-1885, 1929 a 1990. Nachádza sa na juhozápadnom okraji mesta na kalvárskom vrchu. Kaplnka. Kaplnka pre milodary (pokladnička) postavená v rokoch 1853-1856. Upravovaná bola v rokoch 1929 a 1990. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa pri pôvodnom vstupe. Kaplnka krížovej cesty I. Novogotická kaplnka, 1.zastavenie, Pilát odsudzuje Krista, z rokov 1853-1856. Upravovaná bola v rokoch 1884-1885, 1929 a 1990....
Čiastočne zakonzervované malebné zrúcaniny gotického hradu pravdepodobne z 1.polovice 13.storočia sa nachádzajú hlboko v pohorí Považský Inovec na dolomitového skalného brala Vinište nad obcou Podhradie v nadmorskej výške 510m. Bol postavený kráľom. Do roku 1321 bol spravovaný Čákiovcami, medzičasom kráľovskými kastelánmi a od roku 1389 pripadol Sečéniovcom, ktorí prestavali ranogotický palác. Krátky čas patril Štiborovi zo Štiboríc. V rokoch 1431-1434 sa hrad stal strediskom husitských oddielov na Ponitrí, ktorí tu realizovali veľkolepú prestavbu hradu s typickým táborským obranným prvkom, päťbokou vežou v čele prvého predhradia, ktorá je aj historicky doložená. V roku 1434 ho kúpou získal župan Peter Čák, ktorý bol jeho majiteľom ešte pred dobytím a vypálením hradu...
