Zrúcaniny gotického šľachtického strážneho hradu postaveného v 2.polovici 13.storočí sa nachádzajú na lesnatom návrší výbežku pohoria Tribeč v nadmorskej výške 333m juhovýchodne od obce Oponice. Hrad postavil syn Petra z rodu Čák. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1300 ako Oponh a v roku 1321 ako castrum Opon ako majetok Matúša Čáka Trenčianskeho. Do jeho smrti v roku 1321 strážil hrad časť jeho šíreho domínia na strednej Nitre. V roku 1329 patril Mikulášovi Gutkeledovi, neskôr kráľovskej korune a od roku 1389 bol daný kráľom Žigmundom do zálohy Deziderovi Kaplaymu. Neskôr bol v správe kráľovského eráru, až kým neprešiel v roku 1392 do dedičnej držby Mikuláša Ewrsa, zakladateľa rodu Aponi. Keď si...
Hrad sa nachádza na skalnom brale v centre Nitry na Námestí Jána Pavla II. v Mestskej pamiatkovej rezervácii v nadmorskej výške 218m. Bol postupne vybudovaný na mieste mohutného včasnobronzového, keltského a neskôr slovanského výšinného hradiska z 9.storočia pôvodne obklopeného meandrovitým korytom rieky Nitra. Prvá písomná zmienka o sídelnom hradisku Veľkej Moravy pochádza z roku 871. Stálo na inom mieste ako dnešný hrad. V nej sa spomína stavebná činnosť kniežaťa Pribinu a posvätenie jeho kostola v Nitre okolo roku 830. V období Veľkej Moravy sa v Nitre zdržiaval knieža Svätopluk a v rokoch 880-892 tu bolo aj biskupské sídlo. Po páde Veľkej Moravy toto biskupstvo zaniklo, po vzniku uhorského štátu ho však už v 2.polovici 11.storočia obnovili už...
Zďaleka viditeľná monumentálna zrúcanina hradu postaveného v 1.polovici 13.storočia sa nachádza na strmom kremencovom kopci Dúň na južnom svahu pohoria Tribeč severne od obce Jelenec v nadmorskej výške 514m. Je významnou dominantou okolia. Hrad dal postaviť pravdepodobne v rokoch 1253-1270 na mieste staršieho opevneného hradiska z 11.storočia Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri rieke Slaná (v bitke v roku 1241 proti Tatárom zachránil kráľovi život) z rodu Hont-Poznanovcov, zakladateľ rodu Forgáč. Hrad sa potom na takmer nepretržitých sedem storočí stal rodovým sídlom jednej z najzámožnejších rodín v Uhorsku, Forgáčovcov. V roku 1226 Ivanko získal obec pod hradom. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo...
Nepatrné zvyšky hradu sa nachádzajú v lokalite bývalého rímskeho tábora na brehu rieky Ipeľ tesne pri štátnej hranici s Maďarskom pri obci Vyškovce nad Ipľom. Spomína sa v rokoch 1303, 1312, 1315 (castrum Vysk) a 1323 (castrum Wysk, Visk, Ipolyvisk). Hrad bol postavený v lokalite niekdajšieho rímskeho táboriska na brehu rieky a jeho nepatrné zvyšky ležia na brehu Ipľa. Sú to iba zvyšky nesúvislých vegetáciou zarastených múrov. Konfigurácia terénu dáva ale jasne najavo, že tu stál nejaký objekt. Predstavu o veľkosti hradu však môžu skresľovať aj stopy po tábore a preto je ťažké určiť čo i len približnú dispozíciu z povrchového prieskumu.
Hrad stojí priamo v Leviciach na ulici Svätého Michala. V súčasnosti je sídlom Tekovského múzea. Hrad bol celé stáročia najdôležitejším vojenským i správnym centrom južného Pohronia. Levický hrad bol postavený v 2.polovici 13.storočia na skalnej vyvýšenine nad niekdajším močaristým územím rieky Hron. Mal chrániť cestu do kláštornej pevnosti v Hronskom Beňadiku a do stredovekých banských miest. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je až v listine pochádzajúcej z roku 1313 kde sa spomína ako Leva. V roku 1321 sa spomína ako castrum Lewa. Hrad počas stredoveku a renesancie často menil majiteľov, ktorí ho viackrát prestavali. Začiatkom 14.storočia bol v držbe Matúša Čáka, neskôr kráľovským majetkom, majetkom kláštora v Hronskom...
Pozostatky stredovekého hrádku sa nachádzajú na východných svahoch Slanských vrchov, v časti Bogota, ktorú vymedzuje Dargovský a Slanský priesmyk, v polohe Várhéď na vrchu Ugron v nadmorskej výške 378m. Je to asi 1,5km severozápadne od obce Zemplínska Teplica na zalesnenom kopci nad dolinou potoka Teplica. V historických prameňoch sa v tejto oblasti spomínajú krížovníci (johaniti), doložení v roku 1240 v metácii panstva Füzér a to na území susednej obce Kalša v súvislosti so strážením tejto oblasti. Prostredníctvom tejto rehole bol v Zemplínskej Teplici uplatnený kult svätého Kríža s farským kostolom doloženým v rokoch 1332-1335. Tento kult sa uplatnil aj pri názve obce Križovany (Kerestúr). Doložený...
