Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1979. Zrúcaniny gotického hradu postaveného v období po rokoch 1289-1298 sa nachádzajú nad obcou Ruská Nová Ves na vrchu Zámek. Pôvodné opevnenie pochádza z rímskej doby, keď chránil soľné bane od Sarmatov. Hrad Soľnohrad zdedil svoje meno pravdepodobne po hrade Solivar. Ten postavili až na konci 13.storočia. V listinách z roku 1308 sa uvádza pod menom castrum Sowar, z roku 1310 ako castrum Soowar. Už pred ním existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré však veľmi skoro zanikli. Jeden stál na vrchu Várhégy južne od Solivaru na ľavej strane rieky Torysy, druhý priamo v obci Solivar na návrší Zámok na...
Zvyšky hradu postaveného v 10.-11.storočí sa nachádzajú v Prešove, časti Solivar na vrchu Hrádok (Várhégy) v nadmorskej výške 272m. Spomínaný je v Anonymovej kronike. Hrad bol zničený v 13.storočí. V tejto oblasti existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré však oba veľmi skoro zanikli. Jeden stál na vrchu Várhégy južne od Solivaru na ľavej strane rieky Torysy, druhý priamo v obci Solivar na návrší Zámok na mieste terajšieho gotického kostola. Toto sú pozostatky jedného z nich. Oba zanikli takmer bez stopy, pravdepodobne už pred koncom 13.storočia a ich nástupcom sa stal hrad Soľnohrad, ktorý sa dnes volá aj Zbojnícky hrad a s pôvodným Soľným hradom v Solivare si...
Zrúcaniny gotického hradu z 13.storočia sa nachádzajú na skalnom výbežku vrchu Zámčisko severozápadne od obce Kapušany. Na pomerne strmom kopci, na mieste starého slovanského hradiska, postavili v 13.storočí hrad, ktorý mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. Jeho prvým majiteľom bol rod Moglód. V roku 1249 sa spomína ako castrum Tobul, v roku 1254 ako Tubul. Po jeho vymretí prešiel do majetku kráľovskej komory a jeho veliteľom sa stal Henrich Tarčai, stúpenec Matúša Čáka. V roku 1312 počas bojov medzi Karolom Róbertom a Matúšom Čákom hrad zničili. V roku 1315 sa spomína ako Tobul (Tobol) a v roku 1323 ako castrum Mogluch. Okolo...
Gotický mestský hrad sa nachádza na Hradnej ulici v severovýchodnej časti mesta Kežmarok v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Hrad stojí na mieste pôvodného kostola z 13.storočia. Pôvodný zemepanský hrad bol postavený za účelom obrany miesta v čase neskorej gotiky po roku 1462 na troskách neskororománskej osady, jej kostola a Kláštora svätej Alžbety existujúcich už pred rokom 1251. Lendackí krížovníci pristavali v roku 1368 k južnej strane kostola budovu kláštora. V roku 1447 pochádza prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade (castrum Kesmark), z čias, keď tu bola Jiskrova posádka. Jeho vznik a prvá písomná správa z roku 1463 sa spája s rodinou Zápoľských, ktorá na hrade sídlila v 15.-17.storočí. V roku 1462 sa novým...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu v podobe zvyškov gotického paláca postaveného pravdepodobne na prelome 15. a 16.storočia sa nachádzajú na návrší nad obcou Holumnica v nadmorskej výške 608m. V starších prameňoch je uvádzaný aj ako Holumnický zámok. Nie je známe, ktorá z rodín zámok postavila (Berzevičiovci, Ujháziovci, Görgeiovci). Išlo o goticko-renesančnú blokovú obytnú stavbu štvorcového pôdorysu bez veží. Opustili ju pravdepodobne v 17.storočí, keď si v obci vybudovali reprezentačnejší a pohodlnejší kaštieľ. Budova však mohla byť využívaná aj naďalej či už ako sídlo jedného z potomkov, jednej z rodín alebo len ako sýpka či sklad. Absencia akéhokoľvek pamiatkového výskumu však robí...
Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 14.storočí sa nachádzajú na zalesnenom chrbte južne od obce Jasenov v nadmorskej výške 392m. Hrad vznikol pravdepodobne po vpáde Tatárov v 13.storočí. Zemepisná poloha hradu, postaveného v horách mimo hlavnej trasy krajinskej cesty vyhovovala funkcii sídelného hradu šľachtického zemepána, ale nie prípadnej funkcii strážneho hradu v službách ochrany priľahlej krajiny a kráľa. Taký účel mal blízky Brekov. Hrad Jasenov nepochybne slúžil ako sídelný hrad šľachticom. Mal ale tiež strážiť prístupovú cestu vedúcu z južného Slovenska smerom na Humenné a ďalej na sever. Koncom 13. a začiatkom 14.storočia patril Jasenov šľachticovi Petrovi, synovi Peteňa z Bačkova, ktorý bol pravdepodobne...
