Gotický mestský hrad sa nachádza na Hradnej ulici v severovýchodnej časti mesta Kežmarok v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Hrad stojí na mieste pôvodného kostola z 13.storočia.
Pôvodný zemepanský hrad bol postavený za účelom obrany miesta v čase neskorej gotiky po roku 1462 na troskách neskororománskej osady, jej kostola a Kláštora svätej Alžbety existujúcich už pred rokom 1251. Lendackí krížovníci pristavali v roku 1368 k južnej strane kostola budovu kláštora. V roku 1447 pochádza prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade (castrum Kesmark), z čias, keď tu bola Jiskrova posádka. Jeho vznik a prvá písomná správa z roku 1463 sa spája s rodinou Zápoľských, ktorá na hrade sídlila v 15.-17.storočí. V roku 1462 sa novým majiteľom hradu stal Imrich Zápoľský, ktorý v roku 1465 začal stavať nový neskorogotický hrad. Stavebné práce dokončil po roku 1486 a v tom čase zbúral aj Kostol svätej Alžbety. Stavebný materiál z tohto kostola použil pri stavbe západného hradného krídla. Dal postaviť dnešnú vstupnú vežu, hradbové múry s baštami, medzi nimi aj polygonálnu baštu, dnes kaplnku. Opevnenie hradu pristaval k existujúcim mestským múrom. Pri staršom hradbovom múre postavil obytné a hospodárske budovy. V roku 1498 sa stále spomína ako castrum Kesmark. Hrad bol spojený s mestom hospodársky, politicky, ale aj spoločným opevnením. Staviteľmi hradu boli Imrich a Štefan Zápoľskí. Postavili nové opevnenie s hranolovou vstupnou vežou a poschodovým priestranným palácom, ktorý pristavali k hradobnému múru oproti vstupu.
Ďalšími majiteľmi boli rodiny Lasky, Reuber a napokon štyri generácie rodiny Tököli, ktoré sa v 17.storočí postarali o veľkolepú renesančnú prestavbu hradu a o postavenie barokovej kaplnky. Hrad prešiel viacerými úpravami, hlavne však koncom 16. a v 1.štvrtine 17.storočia, keď dostal svoju dnešnú podobu.
V roku 1575 hrad vyhorel. Ján Rueber, vtedajší jeho majiteľ, dal obnoviť hrad v renesančnom slohu z pôžičky Stanislava Turzu, ktorému dal hrad do zálohu. V roku 1579 dal znovu hrad do zálohu Štefanovi Tökölimu. Do vlastníctva tejto rodiny, s ktorej menom sa spája najslávnejšia etapa úpravy hradu, sa dostal v roku 1583. Noví majitelia hradu, Tököliovci (najmä Štefan I. Tököli), zmenili objekt na reprezentačné sídlo s radom sál na poschodí paláca, ktoré vyzdobili nástennými maľbami. Obnovili severné obytné krídlo zámku, zmenili jeho dispozíciu a osadili nové bloky a dvere. Hospodárska časť zostala na prízemí. Poschodie zmenili na reprezentačné priestory. V roku 1628 obnovili aj štvorbokú vstupnú vežu, ako o tom svedčí tabuľa s nápisom. Južne od nej predstavali k hradbovému múru vežovitú stavbu s obytnou funkciou. V strede nádvoria urobili fontánu. Obvodové hradobné múry nadstavali renesančnou štítkovou atikou, steny pokryli bohatým sgrafitovým dekorom. V roku 1657 talianski umelci vyzdobili interiéry štukovou dekoráciou, ktorá mala už ranobarokový charakter. Pri mestských hradbách východne od hradu postavili prepychové koniarne zdobené štukami a zrkadlami. Boli v nich mramorové žľaby. Najcennejšou častou zámku je ranobaroková zámocká kaplnka v polygonálnej bašte, ktorú podľa nápisu obnovili v roku 1658. Pripojili k nej niektoré miestnosti severného krídla hradu. Jej klenbu pokryli štukovou rastlinnou a figurálnou ornamentikou, ktorej kartuše vyplnili figurálnou nástennou maľbou s cirkevnými motívmi. Týmito úpravami sa v podstate ukončil stavebný vývoj hradu.
Po potlačení povstania, ktoré viedol Imrich Tököli proti panovníkovi Leopoldovi I. v roku 1720 získalo hrad do vlastníctva mesto Kežmarok. Využívali ho na rôzne hospodárske účely a postupne upadal. Okolo roku 1860 mesto dalo zbúrať časť hradieb na západnej strane hradu a postaviť na ich mieste vojenskú kasáreň. Koniareň upravili na mestskú nemocnicu. Niektoré časti hradu okolo roku 1890 slúžili ako textilná manufaktúra na výrobu umelých výšiviek. Po ďalšom požiari v roku 1901, ktorý zničil hradné strechy, prevzal starostlivosť o opravu hradu uhorský pamiatkový úrad. Podľa vtedajších názorov pamiatkarských pracovníkov ho však obnovili tak, že dostal v podstate neprimeranú romantickú podobu.
V roku 1931 zriadili vo veži Mestské múzeum. Za 2.svetovej vojny sídlilo na hrade gestapo, ktoré tu popravilo viacerých partizánov, o čom svedčí pamätná tabuľa na hradnom nádvorí.
Postupná rekonštrukcia hradu sa začala približne v roku 1960. Jej súčasťou boli archeologické a architektonické výskumy. Pôdorys hradu, ovplyvnený staršími etapami vývoja, je nepravidelný. Mal pôvodne dvojité hradby s vodnou priekopou. Dodnes sa zachovalo vnútorné opevnenie so systémom bášt a so vstupnou vežou, severné krídlo a západné vnútorné krídlo, ktoré malo pravdepodobne hospodársky charakter.
V posledných rokoch prešiel objekt náročnou pamiatkovou obnovou, ktorej koncepcia zohľadnila najmä jeho stavebné dejiny od čias vzniku do polovice 17.storočia. Pri obnove sa rešpektovali aj výsledky archeologických výskumov, pri novom riešení nádvoria sa uplatnili aj základy kostola a studne pôvodného gotického osídlenia.
Hrad je prístupný cez vstupnú štvorbokú vežu, v ktorej bol kedysi padací most. Je trojpodlažná, vstupná brána je kamenná, polkruhová, vsadená do štvorcového kamenného rámu s otvormi na zdvíhanie padacieho mosta. V podbrání je valená klenba. Na jej západnej strane je prerazený takmer polkruhový otvor s kamenným portálom, ktorý pôvodne sprístupňoval priestor medzi hradnými múrmi. Súčasťou veže je prístavba kruhového schodiska na dvorovej strane. Na poschodí sa zachovali dva gotické lomené portály. Cez portál na druhom poschodí je prístup na ochodzu hradbového múru. Na vonkajšej čelnej stene veže je reliéfna tabuľa s erbom Turzovcov a Tököliovcov s nápisom „Turis fortissima, nomen Domini Stephanus Teokely de Késmark. Anno salutis 1628. Hanc renovari curavit“ (Najsilnejšia veža, ktorú dal pán Štefan Tököli obnoviť v roku spasenia 1628). Na prvom poschodí tesne nad nápisovou tabuľou odkryli pri výskume v roku 1971 pôvodný oblok, pozostávajúci z gotických architektonických článkov, so strednou prevýšenou časťou. Ostenia majú zošikmené nárožné hrany. Taký istý oblok odkryli aj pri poslednej oprave na južnej strane kežmarskej radnice. Na druhom poschodí západnej fasády vstupnej veže je arkier, spočívajúci na troch konzolách. Vežu ukončuje nadstavba v romantickom slohu, spočívajúca takisto na konzolách, so systémom dekoračných strieľní. Ihlanová strecha je pokrytá škridlicou.
Palác pristavaný k severnému múru má obdĺžnikový pôdorys, je poschodový a v západnom smere ukončený kaplnkou. Táto pôvodne obytná budova bola v strede pozornosti pri každej z nasledujúcich opravných prác preto aj jej charakter napriek poslednej oprave nie je jednotný. Jedna časť priečelia sa po oprave maximálne priblížila k pôvodnému neskorogotickému charakteru, druhá smerom na východ je jednoduchšia. Na poschodí rekonštruovali neskorogotické okná s profilovaným ostením a so stredným prútom na prízemí obnovili portál štylizovaného sedlového tvaru s bohatým pretínaním v supraporte. Interiér prispôsobili požiadavkám modernej inštalácie. V bývalej rytierskej sieni sa zachovali zvyšky materialistických nástenných malieb s rastlinnými a architektonickými motívmi.
Pôvodne neskorogotickú polygonálnu baštu na severnej strane opevnenia upravili spolu s niekoľkými miestnosťami priľahlého paláca na zámockú kaplnku.
Renesančné východné krídlo hradu zbúrali v 18.storočí. Jeho základy s dispozíciou odkryli pri poslednom archeologickom výskume. Bola to jednotraktová budova, ktorú osvetľovali veľké, segmentovo ukončené obloky prerazené vo východnom hradnom múre. Ich otvory so zvyškami renesančných malieb sa uplatnili pri obnove objektu. Obvodový hradbový múr má v hornej časti rekonštruovanú krytú ochodzu.
V neskorogotickom západnom krídle sa zachoval pôvodný suterén, dnes adaptovaný pre potreby vinárne. Má renesančné klenby. Jednotlivé priestory v suteréne sú pospájané neskorogotickými kamennými portálmi. Nadzemné časti budovy postavili z kamenného materiálu bývalého Kostola svätej Alžbety s mnohými sekundárne použitými, opracovanými kameňmi.
Súčasťou hradu sú tri kruhové bašty a hranolová prístavba na južnej strane. Bašty sú upravované a spojené s areálom hradu. K bývalému mestskému opevneniu, ktoré sa pripája k hradu na východnej strane, pristavali koniarne. Pri výskume exteriéru sa zistilo, že na poschodí boli pozdĺžne obloky lemované sgrafitovými pásmi s naznačením renesančných ríms.
Nádvoriu hradu dominuje neskorogotický palác so zachovaným pôvodným členením kamenných okien na poschodí reprezentačných obytných priestorov a prevýšené priečelie kaplnky ukončené štítom. Komunikáciu okolo nádvoria umožňuje drevená pavlač. V ploche nádvoria je vyznačený pôdorys Kostola svätej Alžbety a pri opevnení dispozícia niekdajších palácov, z ktorých sa zachovali iba zvyšky nástenných malieb v okenných otvoroch. Charakteristickým prvkom je hranolová vstupná brána, veže a bašta opevnenia so sgrafitovou výzdobou, ukončené renesančnou štítkovou atikou. V parčíku za hradom sa zachovala časť barbakánu mestského opevnenia, ktoré nadväzovalo na opevnenie hradu.
Kežmarský zámok je sídlom múzea založeného v roku 1928, ktoré má vlastivedný profil zameraný na spoločenské vedy (archeológia, história, národopis, umelecká história), týkajúce sa Kežmarku a najbližšieho okolia. Ak sa malo plánované múzeum umiestniť v hrade, bolo ho treba opraviť a pre potreby múzea aj prispôsobiť. Mesto Kežmarok však na opravu a úpravu hradu peniaze nemalo a tak vznikli postupne múzeá inde (Veľká, Poprad a Levoča). Generálna oprava sa realizovala v rokoch 1962-1985. Hrad je udržiavaný a drobné opravy prebiehajú dodnes.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1981. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Bránová veža. Vstupná bránová veža. Postavená bola v renesancii v 60.rokoch 15.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1575, 1628, po rokoch 1804, 1892 a 1901 a v 20.rokoch 20.storočia. Má jednotraktovú dispozíciu, štvorcový pôdorys, je trojpodlažná.
Hradbový múr. Opevnenie hradného jadra bolo postavené v renesancii v 60.rokoch 15.storočia. Upravované bolo v rokoch 1575 a 1628, začiatkom 20.storočia a v rokoch 1962-1985. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v mestskom parku.
Bašta I. Bašta južná (pokladnica, klenotnica). Postavená bola v 20.rokoch 17.storočia v ranom baroku. Upravovaná bola po roku 1901 a v rokoch 1962-1985. Má jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys. Je trojpodlažná. Nachádza sa v juhozápadnej časti hradného jadra.
Bašta II. Bašta juhozápadná (hradná stráž). Postavená bola v renesancii v 60.rokoch 15.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1575,1628 a 1962-1985. Má jednotraktovú dispozíciu, polkruhový pôdorys, jer štvorpodlažná.
Hradný palác I. Kasárne, severozápadný trakt. Bol postavený v renesancii v rokoch 1462-1486. Upravovaný bol v rokoch 1575 1628, 1860,v 20.storočí a v rokoch 1962-1985 a 2006-2008. Solitér má jednotraktovú dispozíciu, obdĺžníkový pôdorys, je dvojpodlažný s podkrovím a podpivničením. Autorom stavby je M. Križan.
Bašta III. Bašta západná (hladomorňa, bergfrit). Postavená bola v 60.rokoch 15.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1575, 1628, 1962-1985 a 2007-2008. Má jednotraktovú dispozíciu, kruhový pôdorys, je päťpodlažná. Nachádza sa na juhozápadnom nároží hradného paláca.
Bašta IV. Bašta severná. Postavená bola v 14.storočí. Upravovaná bola v 60.rokoch 15.storočia a v rokoch 1657-1658. Má jednotraktovú dispozíciu, štvrťkruhový pôdorys, je trojpodlažná. Nachádza sa v severnej časti hradného jadra.
Hradná kaplnka.
Hradný palác II. Severovýchodný trakt. Postavený bol v renesancii v 60.rokoch 15.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1575, 1628, 1962-1985 a 2006. Má jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažný. Nachádza sa v severovýchodnej časti hradného jadra.
Bašta V. Bašta východná. Postavená bola v gotike v 14.storočí. Upravovaná bola v 60.rokoch 15.storočia, v rokoch 1575 a 1628, po roku 1901 a v rokoch 1962-1985. Má jednotraktovú dispozíciu, kruhový pôdorys, je štvorpodlažná s podpivničením. Nachádza sa vo východnej časti hradného jadra.
Základy stavby I.
Základy stavby II.
Hradné nádvorie. Nádvorie hradného jadra. Vybudované bolo v 60.rokoch 15.storočia. Upravované bolo začiatkom 17.storočia, v 18. a 19.storočí a v rokoch 1962-1985 a 2009. Má lichobežníkový pôdorys.
Základy kostola.
Hradná studňa. Vybudovaná bola v 60.rokoch 15.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1964-1967. Má kruhový pôdorys. Nachádza sa v strede hradného nádvoria.
Predhradie:
Parkan. Juhozápadný, juhovýchodný a západný úsek parkanu. Vybudovaný bol v 60.rokoch 15.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1575 a 1628, v 20.rokoch 17.storočia, po roku 1901 a v rokoch 1962-1985. Má nepravidelný pôdorys.
Parkanový múr. Juhozápadný, juhovýchodný a západný úsek parkanového múru. Vybudovaný bol v 60.rokoch 15.storočia v renesancii. Upravovaný bol v rokoch 1575 a 1628, v 18.storočí, po roku 1901 a v rokoch 1962-1985 a 1970. Má nepravidelný pôdorys.
Bašta VI. Bašta západná parkánová, základy. Postavená bola v 60.rokoch 15.storočia. Upravovaná bola po roku 19041 a v rokoch 1962-1985. Má kruhový pôdorys. Nachádza sa na západnom nároží opevnenia podhradia.
Predpolie:
Koniareň.
Hradný most.
Hradná priekopa. Vybudovaná bola po roku 1506. Upravovaná bola v 18.storočí, v 1.polovici 19.storočia a v rokoch 1962-1985. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v severnej, juhovýchodnej a juhozápadnej časti predpolia.