Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcanina gotického hradu z 2.polovice 13.storočia sa nachádza na skalnom kužeľovitom vrchu v nadmorskej výške 447m v obci Podzámčok. Pozostatok hradu „Dobroniva“, ktorý bol postavený pravdepodobne po tatárskom vpáde ako strážny objekt pri starej obchodnej ceste do Zvolena. Spomína sa v rokoch 1305-1306 ako castrum de Dobronya. Prislúchal ku komitátnemu hradu vo Zvolene ako predsunuté opevnenie Pustého hradu. Neskôr sa stal kráľovským majetkom pod správou kastelánov až do 16.storočia. V 1.polovici 15.storočia (1424-1486) patril do majetku kráľovien a bol prestavaný. Často ho dávali do zálohu šľachticom. Okolo roku 1500 sa stal majetkom Štefana Verbociho. Ten bol za dvojvládia po moháčskej...
Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 13.storočí na skalnatom brale pôvodne nazývanom Orlí kameň nad údolím Hrona v nadmorskej výške 340m nachádzajúcom sa nad Žiarom nad Hronom (časť Šášovské Podhradie). Hrad v minulosti chránil spolu s hradom Revište križovatku obchodných ciest na druhej strane rieky, ktoré spájali banské mestá a v týchto miestach vstupovali do zovretejšieho údolia. Najstaršie časti hradu sú z 2.polovice 13. storočia a boli viac ráz prestavované. Kráľovský hrad sa ako castrum de Susol spomína v roku 1253 ako majetok bratov de Vancha, z nich Štefan bol ostrihomským arcibiskupom. Spolu s hradom Revište, situovaným južnejšie na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do...
Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú v Štiavnických vrchoch v nadmorskej výške 629m západne od obce Sklené Teplice. O jeho pôvode sa nezachovala žiadna zmienka. Ľudová tradícia hovorí, že hrad patril templárom a obyvateľov hradu nazývali červenými, odkiaľ potom tento prívlastok získal aj hrad. Rytiersky rád je dávaný do súvisu s miestnymi termálnymi prameňmi. Výstavba hradu bola motivovaná kontrolou cesty z dnešného Žiaru nad Hronom (Svätý Kríž nad Hronom) do Banskej Štiavnice. Udialo sa tak asi v 2.polovici 13.storočia, keď po tatárskom vpáde nastala mohutná kolonizácia do banskej oblasti. Iniciátorom výstavby bol pravdepodobne ostrihomský arcibiskup, ktorý vlastnil prevažnú väčšinu majetkov v okolí. Tak isto...
Zachovalý mestský hrad, najvýraznejšia historická pamiatka a dominanta stredu mesta na severnej strane námestia, na návrší Krahuľského vrchu v nadmorskej výške 550m. Je to komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré boli postavené postupne v 13.-15.storočí. Hrad je chránený opevnením, na ktoré sa napájajú mestské hradby. Kremnické mestské hradby možno zaradiť medzi najzachovalejšie na Slovensku. V rokoch 1976 – 1996 prešiel hradný areál komplexnou obnovou. Je to najstarší mestský hrad v stredoslovenskej banskej oblasti. Od bežných feudálnych sídel sa odlišuje svojou funkciou, skladbou budov a pôdorysným riešením. Vznikol ako kráľovská pevnosť na mestskom pozemku na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschovu peňazí...
Národná kultúrna pamiatkavyhlásená v roku 1963. Pôvodne hradný palác hradu z 15.storočia stojaci na skale v centre mesta bol neskôr prebudovaný na kaštieľ. Gotický hrad postavili Dóciovci. Vznikol na obranu mýta a kontrolu obchodnej cesty, ktorú majitelia zneužívali aj vo svoj prospech. Neskorogotický hradný palác stál v samostatnom opevnení. V 16. a 17.storočí bola zosilnená protiturecká obrana. Začiatkom 20.storočia opevnenie zbúrali a jadro hradu prestavali na kancelárie. Mohutná bloková hranolová stavba s modernistickou fasádou z čias okolo 1.svetovej vojny, členenou kordónovými rímsami. V interiéri sú miestnosti s upravenými rovnými stropmi. Pred kaštieľom sú terasové múry s opornými piliermi. Má obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažný s podpivničením. Stojí na Námestí SNP 27. Budova slúžila administratívnym účelom...
Zrúcaniny hradu sa nachádza na okraji zalesneného zrázu na pravom brehu Hrona nad veľkým meandrom nad Žarnovicou, časť Revištské Podzámčie, v nadmorskej výške 310m na ostrovnom výbežku Čierneho vrchu v pohorí Vtáčnik. Veľmi pôsobivá ruina hradu je zasadená do idylického prostredia roztrúsených lazov, kde sa striedajú zmiešané lesy s vodnými lúkami. Územie, na ktorom bol hrad vybudovaný, je pred rokom 1228 v listine doložené ako „terra Ryvchke“, pričom sa dostáva do súkromných šľachtických rúk jobagónov komitátneho Tekovského hradu, ktorý mali povinnosť strážnej a vojenskej služby. Konkrétne Leustacha, syna Borsu. Presný rok výstavby nie je známy. Pravdepodobne práve potomkovia Leustacha využili strmú ostrohu nad meandrom Hrona...
