Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu, hrádku, ktorý bol postavený v 1.polovici 13.storočia sa nachádzajú v Štiavnických vrchoch na vrchu Hrádok juhovýchodne od obce Tekovská Breznica nad údolím Hrona v nadmorskej výške 445m. Poloha umožňovala výhľad na historickú „Slovenskú bránu“, opátstvo v Hronskom Beňadiku a na 7km vzdialenú Novú Baňu. Hrad prestavili na kamenný už pred príchodom Tatárov v roku 1240, kedy už existovala obec i hrad Brezinche. Postavil ho pravdepodobne ostrihomský arcibiskup, ktorého majetky tu neskôr hraničili s majetkom Svätobeňadického kláštora alebo samotných benediktínov. V roku 1260 totiž arcibiskup zabral obec Breznicu od svätobeňadického opáta. V roku 1273 prisúdil pápežský legát spornú...
Lokalita zaniknutého stredovekého hradu sa nachádza na vrchu Ivankovo v nadmorskej výške 416m nad obcou. Strategická poloha nad dávnou cestou z Pohronia na Pukanec a Krupinu s výhľadom na časť Pohronia bola určite jedným z hlavných dôvodov jeho výstavby. O hrade sa do dnešných čias nezachovali žiadne písomné zmienky, ktoré by nám pomohli datovať jeho počiatky a dobu jeho trvania. O existencii „hrádku“ nad obcou prvý informoval Ján Bornemisza už v roku 1934. Prvú odbornú dokumentačnú informáciu o hrade podal až Anton Habovštiak v roku 1964. Poznatky o architektúre a jej datovaní však chýbali. Súčasné vedomosti o hrade sa opierajú o...
Nepatrné pozostatky fortifikácie (opevnenia) z 11.-12.storočia sa nachádzajú v archeologickej lokalite Zámčisko nad mestom Nová Baňa (časť Stará Huta). Nazýval sa aj Drozdovo. Areál fortifikácie zaberá rozlohu 400x500m, severná obvodová hradba je dlhá 400m. Spevnená bola strážnymi vežami (z jednej sa zachovali zvyšky múrov s nasucho ukladaným kameňom). Najväčšia šírka hradby bola 1m, vnútorná výška 150cm, z vonkajšej strany dosahovala výšku 4-5m. Z východnej strany hradby chýbali, nahradila ich prirodzená skalná ochrana. Pri prieskume v roku 1970 sa našli drevené zvyšky a črepy datované do 10.-13.storočia.
Hradný komplex je situovaný na vyvýšenine nad mestom. Skladá sa z hornej časti goticko-renesančnej zrúcaniny z 2.polovice 13.storočia (postavená bola v rokoch 1271-1277) na bralnatom návrší a dolného barokového kaštieľa z roku 1730. Spolu s kostolom na susednej vyvýšenine dominuje okoliu mesta. Hrad postavila významná a vplyvná uhorská rodina Balašovcov, ktorá tu žila do polovice 19.storočia. Jej členom bol aj významný uhorský renesančný básnik Valentín Balaša (Bálint Balassa /1554-1594/). Najstaršie písomné zmienky o hrade sú z rokov 1278 a 1290, kedy sa spomína ako Keykkw. Podobu hradu v ranom stredoveku zotreli časté prestavby vyvolané stálymi bojmi na okolí. V roku 1446 sa spomína ako Kekkew....
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú v údolí riečky Blh nad obcou Veľký Blh, miestna časť Vyšný Blh. Postavený bol začiatkom 14.storočia. Spomína sa v roku 1323 ako castrum Bolug, v roku 1435 ako Balogwarad. Podľa Janotu Anonymova kronika spomína hrad Bolheda, ktorý obsadili Arpádovci. V 13.storočí vládol na hrade Bailog, ktorý sa pokladá za zakladateľa rodu Balogovcov. V roku 1405 vetva Balogovcov vlastniaca hrad vymrela a hrad sa stáva majetkom Sečiovcov, spriatelených s Jánom Jiskrom z Brandýsa a hrad ovládajú husiti. Od husitov ho v roku 1463 dobyl Štefan Rozgoň, ktorý ho za 12.000 zlatých dostal od kráľa do...
Gotický hrad postavili pravdepodobne už v 2.polovici 13.storočia na mieste staršieho hradiska. Nepatrné zvyšky jeho základov ležia na vrchu Hradová nad mestom Tisovec v nadmorskej výške 887m. Práve také skromné sú aj historické správy, ktoré sa o hrade zachovali. V roku 1334 bol majiteľom hradu i mestečka Tisovec kaločský arcibiskup Ladislav, neskôr Tomáš zo Sečoviec a ďalší. V polovici 15.storočia sa zmocnilo hradu vojsko Jána Jiskru z Brandýsa, od ktorého ho vydobyl kráľ Matej Korvín. Vtedy bol prestavaný. V 2. polovici 16.storočia sa hrad aj s mestečkom dostal začas pod tureckú zvrchovanosť. Po vytlačení Turkov z Gemerskej oblasti v roku 1593 stratil hrad...
