Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú nad obcou Širkovce. Postavený bol pravdepodobne začiatkom 13.storočia na mieste hradiska kyjatickej kultúry z neskorej doby bronzovej. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1244 ako Sisque, v roku 1264 ako Sirque. Hrad vlastnili rodiny Kaplaiovcov a Felediovcov. V roku 1324 hrad daroval kráľ Karol Róbert magistrovi Rolantovi, synovi comesa Dezidera z rodu Ratholdovcov. Hrad sa stal ich rodovým sídlom. Rolant sa stal zakladateľom rodu Lórantfi. V roku 1443 bol majiteľom hradu gemerský župan Juraj Lórantfi. Do krajiny vtrhlo bratrícke vojsko a hrad dobylo. V roku 1450 sa spomína ako fortalicium Serke. V roku 1460 kráľ Matej...
Zaniknutá protiturecká pevnôstka postavená v 15.storočí a zbúraná v 17.storočí. Ruiny pevnosti sa nachádzajú na pravom brehu rieky Rimava asi 2 km severozápadne od centra Rimavskej Soboty v časti Sobôtka v blízkosti križovatky ciest Lučenec-Rimavská Sobota-Tisovec. Hrad, pevnosť, dal postaviť Ján Jiskra z Brandýsa v rokoch 1441-1460. V roku 1460 ju dobylo vojsko kráľa Mateja. Na zrúcaninách dal v roku 1555 fiľakovský beg Mehemet postaviť jeden z najsevernejších tureckých hradov v Európe. V rokoch 1556-1557 tvorilo posádku tridsať a v rokoch 1558-1559 až tridsaťdva janičiarov. Kresťanské vojsko Schwendiho a Forgáča obsadilo hrad v roku 1562. V rokoch 1568-1569 mala v dŕžave hrad opäť janičiarska...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Nepatrné zvyšky gotického hradu ležia nad obcou Hodejov. Stoja na pozostatku okrajového valu veľkého sopečného krátera. Bol postavený pravdepodobne v 13.storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1308, kedy sa spomína ako castrum Gede. Ďalšia zmienka je z roku 1421 keď boli jeho majiteľmi páni z Jelšavy (Ilšvaiovci) a spomína sa ako Gedec (Gewde, Gedew). Potom bol v držbe rodiny Lórantfiovcov, neskôr Palóčiovcov a Orságovcov. V roku 1441 sa spomína ako Gevdew. Upravovaný bol v 15.storočí. Načas sa ho zmocnili aj bratríci. Kráľ Matej Korvín ich však vyhnal a majiteľmi hradu sa začiatkom 16.storočia stali Kubíniovci. V roku 1567...
Zrúcaniny gotického hradu sa týčia vysoko na z diaľky viditeľnom čadičovom sopečnom brale priamo v strede obce Hajnáčka. Za tatárskeho vpádu v rokoch 1241-1242 tu vybudovali v oblasti bývajúci jobagióni hradu Beckov opevnenie na kopci Darmskó. Pôvodne bol útočištným hradom. V roku 1245 bol kráľovským majetkom a stal sa sídlom panstva, ktorému patrilo 15 obcí v okolí. V roku 1320 sa spomína ako castrum Anyaskw, v roku 1411 ako castrum Anyachkw. Neskôr okolo polovice 15.storočia (1427) hrad dobudovali. Napriek tomu ho v roku 1545 Turci dobyli a mali ho v rukách jeden rok. Koncom 16.storočia a v 1.tretine 17.storočia (1629) hrad ako významný bod protitureckej obrannej línie znovu opevnili....
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcanina gotického hradu sa nachádza na rázsoche vrchu Rúbaň nad potokom Drieňok juhovýchodne od obce Drienčany. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia. Prvá písomná zmienka je z rokov 1297 a 1413, kedy sa spomína ako castrum Derednek. V roku 1450 sa spomína ako Derenk. Upravovaný bol v 15.storočí. Spustol v 17.storočí. Dnes po ňom zostali iba zvyšky základov. Hrad pozostával z troch častí: vlastného kamenného hradu, drevozemného predhradia a predsunutého opevnenia. Kamenný hrad sa skladal z obvodového múru a centrálnej vežovitej stavby a od predhradia ho oddeľovala šijová priekopa. Drevozemné predhradie bolo pomerne rozsiahle, na obranu využívalo prirodzený skalný terén, len v smere...
Je najrozsiahlejší a najzrenovovanejší hrad z obranného komplexu strážnych hradov stredného Považia. Strategickú polohu hradu dokumentuje nápis na hradnej skale, ktorý potvrdzuje pobyt rímskych légií pri Laugaríciu v roku 179. Nápis hlása víťazstvo 2.rímskej légie nad Germánmi a uvádza, že v tom roku tu prezimovalo rímske vojsko. Je to najsevernejší doklad o pobyte rímskeho vojska na území Slovenska. Kamenný hrad, ktorý patrí medzi najstaršie slovenské hrady, bol postavený na temene strmého brala na mieste bývalého opevneného hradiska v 10.storočí. Prvou stavbou na návrší bola v 11.storočí kamenná, štvorboká obytná, strážna veža, ktorá pôvodne stála uprostred nádvoria v tvare pravidelného štvorlístka, vytvoreného obranným múrom, a rotunda, kostolík. Prvýkrát sa kronikármi spomína...
