Lokalita zaniknutého stredovekého hradu sa nachádza na vrchu Ivankovo v nadmorskej výške 416m nad obcou. Strategická poloha nad dávnou cestou z Pohronia na Pukanec a Krupinu s výhľadom na časť Pohronia bola určite jedným z hlavných dôvodov jeho výstavby. O hrade sa do dnešných čias nezachovali žiadne písomné zmienky, ktoré by nám pomohli datovať jeho počiatky a dobu jeho trvania. O existencii „hrádku“ nad obcou prvý informoval Ján Bornemisza už v roku 1934. Prvú odbornú dokumentačnú informáciu o hrade podal až Anton Habovštiak v roku 1964. Poznatky o architektúre a jej datovaní však chýbali. Súčasné vedomosti o hrade sa opierajú o výsledky zisťovacieho archeologického výskumu vykonaného v rokoch 1985 a 1986 A. Ruttkayom. Otáznym zostáva stavebník hradu. A. Ruttkay sa domnieva, že tento hrad je šľachtického založenia. Jeho meno je pravdepodobne konzervované v názve lokality Ivankovo, Ivankov hrad. Výstavba hradu v Rudne musela byť veľkým a významným podujatím, ktoré si vyžadovalo značnú majetnosť stavebníka. Možno predpokladať, že súvisela s rozvojom ťažby kovov. Stopy po spracovávaní rudy možno sledovať dodnes vo forme železiarskej trosky na brehoch rieky Hron.
Na západnom svahu hradného vrchu sú v lesnom poraste miestami badateľné terasovité záseky. Sú to zvyšky cesty, ktorá kvôli strmosti svahu viedla v ostrých zlomoch do sedla medzi oboma vrcholmi masívu. Odtiaľ cesta prešla na severovýchodný svah a miernym stúpaním dosiahla vstup do hradu z východnej strany. Cesta bola od sedla ľahko kontrolovateľná z hradieb a zo strategických dôvodov vedená tak, aby bol prípadný útočník otočený ku hradu svojou nechránenou pravou stranou. Zachovaný zvyšok cesty ústi k viacstupňovému priechodu do nádvoria, ktorý tvorilo premostenie priekopy z valového opevnenia do predbránia, kde možno badať plytký, no dobre čitateľný kruhový kráter o priemere cca 2 m. V predbrání viedla cesta popri veži a vstúpila do hradu. Predbránie bolo asi opevnené palisádou. Pôdorys hradu má tvar pretiahnutej elipsy s rozmermi dĺžky 70m a premenlivou šírkou 16-21 m, dlhšou osou orientovanou približne v smere severovýchod-juhozápad. Nádvorie bolo opevnené murovanou hradbou hrúbky 180-190cm. Na severnej strane nad prístupovou cestou bola hradba rozšírená 70cm širokou ochodzou, takže celková šírka hradby tu bola okolo 250cm. Nad vstupom do hradu od severovýchodu stála veža, z čoho vyplývala jej obranná funkcia, no veľkosť vnútorného priestoru poskytovala možnosť využitia aj na obytné účely. Archeologický výskum ukázal, že šlo o vežu štvorcového pôdorysu s vnútornými rozmermi 6x6m a múrmi hrúbky 190cm, čo dáva celkové rozmery 9,8×9,8m.
Veža je v súčasnosti zachovaná prevažne vo forme sutinového kužeľa s náznakmi muriva východnej steny a zachovaným severozápadným rohom interiéru.
V západnej časti nádvoria sa nachádzal palác obdĺžnikového pôdorysu s vnútornými rozmermi 15,4×7,7m a s hrúbkou múrov 1,25m, ktorý svojou hmotou uzatváral nádvorie.
Jeho narušené riadkované murivo z menších lomových kameňov sa miestami zachovalo do výšky 1-1,5m. Dvorové obvodové múry paláca sú, ako možno vybadať z amatérskej „sondy“ situovanej v západnom rohu interiéru, pristavané ku hradbe na škáru. Nejde tu však asi o časovú rozdielnosť výstavby, ale o technologický postup, kedy bolo najprv treba hrad učiniť obranyschopným a až po výstavbe hlavných prvkov obrany, ktorými boli veža a obvodová hradba, nasledovala výstavba obytných objektov. V tomto odkrytom murive sa nachádza otvor s rozmermi 20×30 cm. Ide asi o lôžko dreveného trámu. Palác mohol mať určité vnútorné členenie, čomu by snáď nasvedčovali veľké rozmery jeho interiéru a tak isto aj malý fragment deštruovaného muriva v blízkosti tohto odkrytého vnútorného nárožia.
V strede nádvoria je depresia, ktorá je pravdepodobne zvyškom cisterny. Za palácom bol malý dvorček pôdorysu nepravidelnej paraboly s osovými rozmermi 11x15m ohradený múrom. V ňom sa nachádzala ďalšia cisterna vysekaná do skalného podložia. Z ohradenia tohto dvorčeka sa zachoval fragment nadzákladového muriva stavaného riadkovou technikou z veľkých kameňov. Toto murivo je veľmi vypreparované a rozrušené vegetáciou, ktorá rozložila maltové spojivo, z ktorého sa miestami medzi kameňmi zachovali len kusy nerozomletého vápna.
Hrad mal i vonkajšie obranné zariadenia. Systém tvoril okolo hradu asi 8-10m nižšie obiehajúci zemný val spevnený kameňmi v dĺžke 220-250m, ktorého obranyschopnosť pravdepodobne zvyšovala aj drevená palisáda.
Ešte i v súčasnosti možno badať priebeh sond z archeologického prieskumu. Výsledky výskumu priniesli zaujímavé zistenia. Plošina nádvoria vznikla čiastočne umelým zasekaním skalného podložia (cca 0,6-0,7m pod terajšou úrovňou terénu). Nerovnosti boli vyrovnávané navážkami. Nad nimi bola popolnatá kultúrna vrstva, zreteľná najmä pozdĺž vnútorného líca hradby. Táto vrstva bola v sledovaných rezoch prekrytá deštrukciou lomových kameňov. Stratigrafické vzťahy umožňujú konštatovať, že kultúrna vrstva vznikla až po vybudovaní pevnostného múru. Nálezy pochádzajú predovšetkým z jej nivelety. Ide o početné zlomky keramiky, zvieracie kosti, kovové predmety ako čepeľ sečnej zbrane, nôž (tesák), hrot šípu, okutie rýľa, železný plech, krúžok z brnenia, pozlátená doštička z pracky a kostené výrobky, medzi nimi pravdepodobne obloženie luku. Tento výrazný nálezový materiál rámcovo datuje život na hrade v horizonte 12.-13.storočie. Mladšie nálezy nie sú a chýbajú aj stopy staršieho, ako stredovekého osídlenia. Najnovšie A. Ruttkay uvádza horizont zániku hradu pred rokom 1283.