Hrad Balog

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú v údolí riečky Blh nad obcou Veľký Blh, miestna časť Vyšný Blh. Postavený bol začiatkom 14.storočia. Spomína sa v roku 1323 ako castrum Bolug, v roku 1435 ako Balogwarad.

Podľa Janotu Anonymova kronika spomína hrad Bolheda, ktorý obsadili Arpádovci. V 13.storočí vládol na hrade Bailog, ktorý sa pokladá za zakladateľa rodu Balogovcov. V roku 1405 vetva Balogovcov vlastniaca hrad vymrela a hrad sa stáva majetkom Sečiovcov, spriatelených s Jánom Jiskrom z Brandýsa a hrad ovládajú husiti. Od husitov ho v roku 1463 dobyl Štefan Rozgoň, ktorý ho za 12.000 zlatých dostal od kráľa do dŕžavy. V tom istom roku bol hrad upravovaný. Od roku 1481 sa stal majetkom Sečiovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1646. V rokoch 1560 a 1619 bol upravovaný. V tomto roku dostal do vena hrad spolu s hradom Muráň František Vešeléni, ktorý ho dal v roku 1664 opevniť. Ako majetok Vešeléniho bol súčasťou rákociovského povstania, kým ho definitívne spustošili po potlačení povstania začiatkom 18.storočia.

Údolia gemerských riek členia starý banícky a železorudný kraj od Rimavy na západe a Slanej na východe. Nezachovali sa tu väčšie hrady a zvyšky hradných architektúr takmer bez stopy prekrýva les. Podobne je na tom aj hrad Balog.