Zrúcaniny hradu sa nachádza na okraji zalesneného zrázu na pravom brehu Hrona nad veľkým meandrom nad Žarnovicou, časť Revištské Podzámčie, v nadmorskej výške 310m na ostrovnom výbežku Čierneho vrchu v pohorí Vtáčnik. Veľmi pôsobivá ruina hradu je zasadená do idylického prostredia roztrúsených lazov, kde sa striedajú zmiešané lesy s vodnými lúkami.
Územie, na ktorom bol hrad vybudovaný, je pred rokom 1228 v listine doložené ako „terra Ryvchke“, pričom sa dostáva do súkromných šľachtických rúk jobagónov komitátneho Tekovského hradu, ktorý mali povinnosť strážnej a vojenskej služby. Konkrétne Leustacha, syna Borsu. Presný rok výstavby nie je známy. Pravdepodobne práve potomkovia Leustacha využili strmú ostrohu nad meandrom Hrona k vybudovaniu kamenného gotického hradu, ktorým tak zvýšili aj tak značne ťažkú priepustnosť priľahlého úseku doliny Hrona. Prvýkrát sa hrad spomína v listinách z roku 1265 kedy na hrade po potomkoch Leustacha pôsobia páni z Vozokán. Spočiatku hrad patril ostrihomskému arcibiskupovi. Začiatkom 14.storočia ho dobyl Matúš Čák. Po jeho smrti ho spravovali kráľom poverení kasteláni. V roku 1331, kedy už na hrade pôsobili kráľovský kastelán bán Ján a podkastelán komes Michal, sa spomína ako Reuisce. Hrad sa v dôsledku prudkého rozmachu ťažby zlata v Kremnici z dôvodu jej kontroly stáva kráľovským majetkom. V roku 1340 sa spomína ako Ryuche a v roku 1388 ako Revistye (Reuisthye). Po smrti Ľudovíta I. prenajímal hrad najmä kráľ Žigmund. V roku 1391 získava hrad darom od kráľa Ladislav zo Šaroviec, ktorý ho v roku 1411 dal do zálohu. Po jeho smrti vlastnil hrad s panstvom jeho syn Peter Čech. Žigmund napokon daroval hrad spolu s banskými mestami v roku 1424 ako súčasť vena kráľovnej Barbore. Hrad bol teda ďalej kráľovským majetkom. V roku 1446 sa ho zmocnil Ján Jiskra z Brandýsa a od neho ho v roku 1465 výhodne získal nastupujúci kráľ Matej Korvín pre svoju manželku kráľovnú Beatrix Aragónsku. Tá ho v roku 1479 darovala za verné služby jágerskému biskupovi a kráľovskému taverníkovi Urbanovi I. Dócimu. Vlastnil ho až do roku 1647, podobne ako viacero ďalších hradov na strednom Slovensku, ktoré za jeho výbojného panovania prestali byť obrannými posilami stredoslovenských banských miest ale naopak ich nebezpečnými susedmi. Po roku 1554 je hrad v dôsledku zvyšujúceho sa tureckého nebezpečenstva začlenený do sústavy protitureckých pevností, pričom je opevnený novým renesančným opevnením. Keď Turci v roku 1647 pri obrane Žarnovice popravili posledného Dóciho, Žigmunda, prechádza hrad v roku 1672 pod správu hlavného komorno-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Zle platení nemeckí žoldnieri nemohli zabrániť postupujúcemu Imrichovi Tökölimu v dobytí hradu a tak v roku 1678 z hradu utekajú a hrad nechávajú napospas. Keď boli kuruci v bitke pri Svätom Kríži porazení vojskami podmaršála Wurmba, pri ústupe hrad vyplienili a vypálili. Neskôr hrad sčasti opravili. V rokoch 1790-1792 tu boli ešte ubytovne pre úradníkov banskej komory. Postupom času hrad pustol a v 19.storočí bol už iba ruinou.
Dispozíciu gotického hradu ovplyvnil nepravidelný terén kopca. Stavebná činnosť nebola jednorazová ale hrad rástol s dobou a potrebami. Pôvodný gotický hrad bol hlavne v 16.storočí doplnený o renesančné opevnenie. Najstaršiu fázu gotického kamenného hradu dokumentuje veľká štvorhranná veža (don-jon), ktorá bola vybudovaná na severozápadnom konci areálu v tvare pretiahnutého obdĺžnika, uzavretého hradbovými múrmi, a vnútorného nádvoria, kde na opačnej strane stál palác. Veža bola natočená nárožím proti skalnej šiji, najohrozenejšiemu miestu. Takto mohli jej šikmo orientované steny odrážať účinok dopadajúcich striel. Obytný palác bol dvojpriestorový a na najnižšom podlaží zaklenutý valenou klenbou. Oproti veži stoja zvyšky valcovitej bašty, zachovanej po tretie podlažie. Na nádvorí je dodnes viditeľná do skaly vysekaná cisterna, ktorá obyvateľom hradu zabezpečovala vodu. V 16.storočí je hrad rozšírený o novú sústavu renesančných hradných múrov, ktoré zväčšujú plochu areálu hradu a zdokonaľujú vlastnú fortifikáciu, pričom samotný múr uzatváral neveľké, pretiahnuté nádvorie, z ktorého sa vstupovalo do gotického hradu. Múry ohraničujú od juhozápadu a juhu nižšie položenú terasu, ktorá tvorí predhradie. Vstup z dolného do horného nádvoria chránila veľká podkovovitá bašta (barbakán). Táto nielen zvyšovala bezpečnosť vstupu ale svojimi veľkými delovými strieľňami plne zodpovedala požiadavkám obrany a kontroly územia pred tureckým nebezpečenstvo. Renesančná prestavba sa dotkla aj gotického hradu, kde na nádvorí v osi hradbových múrov boli postavené dve štvorhranné veže, z ktorých hlavne tá oproti barbakánu plnila svoj významný podiel vo fortifikácii hradu. Dolné predhradie v renesancii viackrát opevňovali.
Hrad bol v roku 2002 vyčistený od zelene. Murivo sa zachovalo do značných výšok a je v ňom viacero deštruovaných otvorov okien a vstupov. Na nádvorí je cisterna vytesaná do skaly, mylne označovaná za studňu. Hrad je bohužiaľ v pokročilom štádiu deštrukcie, čo dokladujú aj kusy dávnejšie spadnutého muriva v hornom hrade a aj na obvodovom opevnení.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obytná veža. Bola postavená v ranej gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaná bola koncom 14.storočia a v 1.polovici 17.storočia. Nachádza sa v severnom ukončení hradného jadra. Mala štvorcový pôdorys, bola štvorpodlažná. Dnes už len torzá severného a západného múru.
Hradbový múr I. Bol postavený v ranej gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol koncom 14.storočia a v 15. a 16.storočí. Nachádza sa na západnej a východnej strane nádvoria. Je to múr medzi severným a južným palácom.
Bašta delová. Postavená bola v renesancii v 3.štvrtine 16.storočia. Upravovaná bola v 1.polovici 17.storočia. Mala kruhový pôdorys, bola trojpodlažná. Nachádza sa v juhovýchodnej časti hradného jadra.
Hradný palác I. Južný hradný palác bol postavený v gotike koncom 14.storočia. Upravovaný bol v 15.storočí, na prelome 16. a 17.storočia a v 1.polovici 17.storočia. Mal jedno a trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, bol štvorpodlažný. Nachádza sa v južnom závere hradného jadra.
Hradný palác II. Severný hradný palác bol postavený v renesancii na prelome 16. a 17.storočia. Upravovaný bol v roku 2011. Mal dvojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, bol trojpodlažný. Nachádza sa v severnom závere hradného jadra.
Hradné nádvorie I. Vnútorné hradné nádvorie bolo vybudované v 2.polovici 13.storočia. Upravované bolo v 15.storočí a v 1.tretine 16.storočia. Malo obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa v strednej časti hradného jadra.
Cisterna hradného jadra. Vybudovaná bola v 2.polovici 13.storočia. Nachádza sa v strede vnútorného nádvoria.
Prvé predhradie:
Hradbový múr II. Postavený bol v ranej renesancii v 3.štvrtine 16.storočia. Upravovaný bol okolo polovice 17.storočia a po roku 1674. Hradba prvého predhradia s nepravidelným pôdorysom sa nachádza západne a južne od hradného jadra.
Hradné nádvorie II. Vybudované bolo v 3.štvrtine 16.storočia. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa západne a južne okolo hradného jadra.
Druhé predhradie:
Hradbový múr III. Postavený bol v neskorej renesancii v 1.polovici 17.storočia. Upravovaný bol po roku 1674 a v roku 2003. Nachádza sa západne od hradného jadra.
Hradné nádvorie III. Nádvorie druhého predhradia bolo vybudované okolo polovice 16.storočia. Má štvoruholníkový pôdorys. Nachádza sa severne od druhého predhradia.
Predpolie:
Šijová priekopa severného predpolia. Vybudovaná bola v 2.polovici 13.storočia. Nachádza sa severne od obytnej veže.