Poloha
Obec v leží v Bielych Karpatoch, v Bielokarpatskom podhorí. Leží na brehoch rieky Bošáčka v severozápadnej časti okresu.
Najvyšší bod: Juhozápadný svah bezmenného vrchu kulminujúceho južne od Tlstého vrchu (759,9m) v nadmorskej výške 685m.
Najnižší bod: Hladina rieky Bošáčka pri výtoku z katastra obce (208m).
História obce
Obec je prvýkrát písomne doložená v listine z roku 1380 ako hospes de Bosach (ďalšie názvy: 1398 possesio Bosach, 1479 villa Besach, 1506 possesio Bessecz, 1598 Bossacz, 1773 Bosacza). Patrila panstvu Beckov. Podľa tradície obývali drevený kláštor v časti Zarybník „bosí mnísi“, bosáci, odtiaľ je odvodený názov obce. V roku 1598 mala obec mlyn a 107 domov, v roku 1720 mala vinice a 104 daňovníkov, z toho 84 želiarov, v roku 1784 mala 2.146 obyvateľov, 415 rodín a 340 domov, v roku 1828 mala 364 domov a 2.117 obyvateľov, v roku 1869 mala 3.132 obyvateľov, v roku 1880 mala 2.977 obyvateľov, v roku 1890 mala 3.115 obyvateľov, v roku 1900 mala 3.488 obyvateľov, v roku 1910 mala 3.955 obyvateľov, v roku 1921 mala 4.087 obyvateľov, v roku 1930 mala 4.066 obyvateľov, v roku 1940 mala 4.409 obyvateľov, v roku 1948 mala 4.098 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.971 obyvateľov a v roku 1970 mala 2.087 obyvateľov. V roku 1869 tu vznikol zásluhou J. Ľ. Holubyho Evanjelický cirkevný čitateľský spolok. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním zemiakov, obilnín, zeleniny, ovocinárstvom, pálením liehu a obchodom. Najmä slivky a hrušky spracúvali sušením a vyvážali do ďalekého okolia. V 19.storočí tu bolo 11 mlynov, píla a vyrábali sa tu dyhy. Ešte v 1.polovici 19.storočia tu boli aj vinohrady, ktoré ale pre chorobu museli byť zrušené. Významní boli aj remeselníci. Pôsobili tu kolári, stolári, kováči. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali aj zhotovovaním krojov, výšiviek a čipiek z hodvábnych nití, tkáčstvom a piliarstvom, v lete odchádzali na sezónne práce. Od roku 1921 tu pracuje pálenica (známa Bošácka slivovica). V roku 1950 sa od obce odčlenilo 24 kopaničiarskych osád a vznikla obec Nová Bošáca. V 2.polovici 20.storočia časť obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch v Trenčianskych Bohuslaviciach, Novom Meste nad Váhom a Trenčíne.
História osídlenia územia
Územie obce bolo osídlené v mladej medenej dobe (mladý eneolit) z obdobia 2.900 p. n.l. – 2.300 p. n.l. Výšinné sídlisko v lokalite Kopec s keramikou bošáckej skupiny. Nálezy aj v lokalite Pohančeniščia.
Sídlisko a hrobové nálezy z okruhu lužickej kultúry z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. rovnako v lokalitách Kopec a Pohančeniščia.
Miestne časti
Bošáca
Zabudišová
Zaujímavosti v obci a okolí
Rodný dom Eduarda Šándorfiho-Škrabánka.
Kostol nanebovzatia Panny Márie.
Pamätné tabule: Štefanovi Jurechovi, Eduarda Šándorfiho-Škrabánka, Adamovi Adamovicovi, Danielovi Bušovi, Jánovi Kusendovi.
Holubyho kopanice (SKUEV0367).
Z Trenčianskych Bohuslavíc do Bošáce.
Turistické chodníky KST: 5141, 8155.
