Na severozápadnom upätí vrchu Veľký Manín (890,6m) na rozhraní rôzne tvrdých sedimentárnych vrstiev prebieha tektonický zlom, čoho dokladom sú jestvujúce minerálne pramene. Jedným z nich je i Záluská kyselka (označenie PB14), ktorá sa nachádza v nadmorskej výške približne 401m. Okolo roku 1895 bol majiteľom pozemku Hahnom, ktorý ho kúpil od baróna Poppera, na tomto mieste postavený pavilón s murovaným základom, pod ktorým boli aj lavičky na sedenie. Neskôr pozemok s prameňom kúpil Hlušek, ktorý pavilón zvalil. Kyselka bola turistami upravená v roku 1925. Voda z prameňa je slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenatá a uhličitá. Celková mineralizácia je 1.471,547mg/l, s obsahom 8,3mg/l bóru a 1.596,4mg/l CO2. Má výdatnosť približne 0,4l/min. Má silnú železitú príchuť. Prameň je jednou zo zastávok Náučného chodníka Manínska tiesňava a je pri ňom osadená informačná tabuľa. Je upravený, zachytený v betónovej šachte, zakrytý kovovou platňou a vyvedený rúrkou asi 5 m nižšie z kamenného múrika. Využíva sa na pitie turistami a obyvateľmi z Považskej Teplej a z okolia. V blízkom okolí sa nachádza ďalších 5 minerálnych prameňov. Jeden z nich je pod veľkým smrekovcom asi 100m nižšie (nie je však upravený a nie je využívaný na pitie). Nachádza sa v Považskej Bystrici, v katastri mestskej časti Považská Teplá, asi 700m juhozápadne od chatovej osady v Manínskej tiesňave, na žltom turistickom chodníku (8580).
