Národná kultúrna pamiatka Strážna veža a opevnenie vyhlásená v roku 1963. Gotická stavba. V 18.storočí zanikla. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Strážna veža. Živánska veža, Zbojnícka veža, Turňa. Ruina strážnej veže hradu (podľa máp nazývanej aj Turná), mýtnice, z poslednej tretiny 14.storočia. Veža kontrolovala dôležitú komunikáciu medzi Novou Baňou a Požitavím ako predsunutá pevnosť hradu Hrušov v období rozmachu tunajšieho zlatokopectva a bola aj colnicou. Podľa niektorých autorov to bol poľovnícky hrad kráľa Mateja alebo strážny hrádok. Umiestnenie veže tesne nad cestou upozorňuje na dôležitosť historickej komunikácie, ktorá bola vežou kontrolovaná. Prvýkrát sa spomína v roku 1387 a posledný raz v darovacej listine z roku 1496. Niekedy v priebehu 16. alebo 17.storočia sa dostala do rúk zbojníkom (odtiaľ pomenovanie živánska alebo zbojnícka), proti ktorým bola v roku 1638 zorganizovaná sedliacka stolica. Jej definitívny zánik možno predpokladať v roku 1708, súčasne s demoláciou Hrušovského hradu cisárskymi vojskami. Veža bola postavená na bralnatom andezitovom výbežku v úzkom údolí, ktorým preteká rieka Žitava. Pod ňou sa točí cesta, po ktorej boli nútení prechádzať pocestní. To bolo výhodné pre vyberanie mýta (v období od konca 14.storočia do konca 15.storočia). Pôvodná prístupová cesta k veži sa nezachovala, možno ju len predpokladať severovýchodne od veže. V prameňoch sa uvádza, že existovalo predhradie prepojené s vežou a obkolesené hradným múrom, čo však nie je dokázané. Juhovýchodne od veže sa nachádza 20m plošinka, ktorá slúžila pravdepodobne ako hospodárske zázemie s miestom pre kone. Skladala sa z niekoľkých podlaží. Názory o ich počte sa rozchádzajú. Niektorí predpokladajú päť podlaží (v iných prameňoch sa hovorí o štyroch a v obecnej kronike sa dokonca uvádza výška veže 40m a šesť podlaží s vchodom na prvom poschodí). Mala jednopriestorovú dispozíciu a kruhový pôdorys. Veža mala vstup na poschodí a posledné podlažie sa končilo vysunutou drevenou ochodzou. Ako stavebný materiál bol použitý lámaný andezit, spojivom bola vápenná malta a riečny štrk. Tento materiál sa kvalitatívne zhoduje so stavebnou hmotou Hrušovského hradu, ba aj s jeho stavebnou technikou. To nasvedčuje, že pochádzajú z 13.storočia. Hrúbka podzemného múru je 2,7m. Každé podlažie je 4m vysoké a na nich nechaný postupne 10cm výpust, na ktorom boli položené dlážkové hrady. Vstup do veže bol z obranných dôvodov na prvom poschodí. Zachovala sa severná časť muriva v podobe poloblúka s vonkajším priemerom 8,1m, vysokého 14,5m. Nachádza sa v lese na hrebeni medzi obcami Jedľové Kostoľany a Malá Lehota v nadmorskej výške 378m. Prístup je z hlavnej cesty medzi obcami. Pri hnedej informačnej tabuli sa treba dať od tabule cez cestu pešo kolmo hore.
Šijová priekopa. Šijová priekopa mýtnice zo 14.storočia. Tvorí severozápadné predpolie veže.