Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny.
Poloha: Nachádza sa na jej východnom okraji a tvorí ho pás územia medzi údoliami riek Hron a Štiavnica. Nachádza sa medzi podcelkami Hronská niva a Ipeľská niva. Na severe ho ohraničujú Štiavnické vrchy (podcelky Hodrušská hornatina a Sitnianska vrchovina), na východe Krupinská planina (podcelok Bzovícka pahorkatina), na juhovýchode podcelok Ipeľská niva, na juhu Burda a na západe podcelok Hronská niva.
Okresy: Krupina, Levice, Nové Zámky.
Rozloha:
Najvyšší bod:
Najnižší bod: Nachádza sa na južnom okraji územia v nadmorskej výške približne 105m.
Geologická stavba: Vznikla v priebehu neogénu sedimentáciou slieňov, pieskov, štrkov a zlepencov. Rozčlenená pahorkatina na rôznych neogénnych sedimentoch a pyroklastikách s ostrovčekmi mezozoika, rozlámaných a prekrytých sprašov a sprašovými hlinami.
Reliéf: Územie je charakteristické mierne zvlneným reliéfom s plochými, hladko modelovanými chrbtami, oddelenými plytkými dolinami. Reliéf sa skladá z 3 morfologických stupňov: najnižší tvorí riečna niva Ipľa, na ňu nadväzuje nižší pahorkatinný stupeň riečnych terás, v najvyššom pahorkatinnom stupni neogénne sedimenty. Vyskytujú sa tu travertíny. Neogénne horniny často vystupujú na povrch spod nesúvislej pokrývky spraší. Na juhu sú eolitické piesky, na juhozápade riečne terasy. na úpätí Štiavnických vrchov v nadmorskej výške 290m
Lesné porasty:
Vodstvo: Prevažne nepriepustné ílovité a slienité podložie má málo podzemnej vody. Po zlomoch vystupujú minerálne e termálne vody v Santovke, Slatine a Dudinciach.
Rastlinstvo: Pre vegetáciu sú charakteristické teplomilné druhy sprašových lesostepí.
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Geomorfologickými časťami Ipeľskej pahorkatiny sú: Bajtavská brána, Zalabský chrbát, Santovská pahorkatina, Brhlovské podhorie, Sebechlebská pahorkatina, Bátovská pahorkatina, Čajkovská zníženina.