Zatriedenie: Geomorfologický celok Matransko-slanskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa na juhozápadnom Slovensku, na štátnej hranici s Maďarskom. Na severe, západe a juhozápade ho ohraničuje Podunajská pahorkatina, na severovýchode, východe a na juhu štátna hranica s Maďarskom (na východe rieka Ipeľ, na juhu rieka Dunaj).
Okresy: Nové Zámky.
Rozloha: 28km2.
Najvyšší bod: Dominujúcim vrchom je Burdov (387,7m), najvyšším bodom je však južnejší nepomenovaný vrch (395,4m) vzdialený od Burdova približne 500m juhozápadným smerom.
Najnižší bod:
Geologická stavba: Burda je sopečným pohorím. Vulkanická činnosť sa v istých obdobiach odohrávala vo vodnom prostredí, pričom centrá vulkanizmu sa nachádzali v susedných pohoriach Börzsöny a Pilis na maďarskom území. Burdou sa začína vonkajší sopečný oblúk pohorí tiahnuci sa severným Maďarskom. Geologické podložie he tvorené andezitovými pyroklastikami (vulkanické brekcie, zlepence a pieskovce) zo skupiny neogénnych až kvartérnych vulkanitov, miestami je prekryté sprašami. Na území vystupujú na povrch tri výraznejšie extruzívne dómy (lávové kopy). Juhovýchodná časť pri sútoku Dunaja Ipľa je tvorená ílovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi a zlepencami z obdobia spodného miocénu.
Územie budujú vulkanoklastické horniny, ktoré vznikli spevnením sopečných vyvrhlín, ako sú sopečný prach, popol, piesok, lapily, sopečné bomby a balvany. Miestami vystupuje aj sopečná hornina andezit.
Reliéf: Je to plošne najmenší geomorfologický celok na Slovensku. Maximálna dĺžka je 7,5km a maximálna šírka iba 3,5km. Najvyšší vrch sa nachádza v jeho centrálnej časti. Relatívne výškové rozdiely dosahujú 180-310m. Je to stredohorský krajinný celok. Vyznačuje sa plošinatými chrbtami rozrytými dolinami (najďalej do vnútra pohoria zasahuje Veľká dolina). Výsledkom mrazového zvetrávania v kvartéri sú strmé skalné skalné steny (najmä na južných svahoch pohoria), kužeľovité formy a rozsadliny na úpätí ktorých sa nahromadili kamenné moria a iné sutinové polohy zvetralín. Po okrajoch pohoria ležia ďalšie výmoľové doliny a rokle vyerodované periodickými vodnými tokmi. Burda tvorí výraznú morfologickú jednotku podmienenú najmä mladými zdvihmi medzi ústim Hrona a Ipľa do Dunaja. Relatívne výškové rozdiely dosahujú 180-310m.
Lesné porasty: Vzhľadom na malú rozlohu je našim najbohatším územím na vzácne teplomilné druhy (dub cerový, dub plstnantý, jaseň mannový, javor tatársky, mechúrnik stromový, višňa mahalebková, mandľa nízka, bršlen bradavičnatý, klokoč perovitý). Na severných svahoch sú dubovo-hrabové lesy, agáty a bučiny na malých plochách.
Vodstvo: Z hľadiska vodných pomerov je územie významné odstredivosťou povrchových tokov, ktorej sieť je pre priepustný horninový podklad pomerne riedka. Ide o dva krátke prítoky Bajtavského potoka v severozápadnej časti, krátky vodný tok na juhu (v oblasti osady Kováčov) a najdlhší tok Dona (dĺžka približne 3,5km). Ostatné vodné toky sú len periodické. Územie je odvodňované riekami Hron, Ipeľ a Dunaj.
Rastlinstvo: Burda tvorí s pohorím Börzsöny jeden fytogeografický celok. V podraste možno nájsť napríklad prilbicu jednohoj, nátržník rozložitý, blyskáč jarný cibuľkonosný. Na južných skalnatých svahoch rozchodník prudký Krajinov, druhy rodu kavyľ (pôvabný, chlpatý, tenkolistý), poniklec veľkokvetý, poniklec černastý, mak pochybný bielokvetý. Na suchých výslnných stráňach mliečnik panónsky, ľadenec slovenský, hadinec taliansky, zlatobradu južnú. Úplne tu chýbajú klacifilné druhy. Burda predstavuje typ stredohorskej krajiny s teplomilnou chránenou vegetáciou, na úpätí so subtypom poľnohospodársko-vinohradníckej krajiny. Z hľadiska výškových vegetačných stupňov sa tu vyskytuje dubová zóna, jej horská podzóna (sopečnej oblasti). Juhovýchodné a západné svahy pokrývajú vinice.
Živočíšstvo: Fauna, podobne ako aj flóra tohto územia predstavuje jedinečné xerotermné spoločenstvá v rámci celého Slovenska. Je súčasťou provincie stepí, panónskeho úseku. Početne rozšírené sú najmä teplomilné druhy. Z hmyzu napríklad sága stepná, koník steplný, modlivka zelená, svrček spevavý, cikáda mannová. Z plazov vzácna krátkonôžka štíhla, jašterica zelená, užovka stromová. Z vtákov tu žije výrik obyčajný, výr skalný, murárik červenokrídly. Cicavce zastupuje diviak lesný, srnec lesný, jeleň lesný, muflón hôrny a mačka divá.
Klimatické pomery: Územie patrí medzi najteplejšie a najsuchšie oblasti Slovenska. Patrí do teplej klimatickej oblasti. Počet letných dní je viac ako 50 ročne, priemerný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí 550-600mm. Priemerná teplota vzduchu v januári dosahuje -4°C až -3°C v centrálnej časti, kým po obvode pohoria je to -3°C až -2°C. Priemerná teplota vzduchu v júli je 19-20°C v centrálnej časti a 20-20°C po obvode pohoria.
Delenie: Geomorfologickou časťou Burdy je Vyšehradská brána.