Pamiatkový objekt NKP Pamätná škola vyhlásený v roku 1963. Pamätná tabuľa z roku 1953 je osadená na budove pamätnej školy. Dňa 24.augusta 1944 prišla do obce vojenská jednotka z posádky Martin v počte približne 20 mužov. Obsadila poštový úrad, odzbrojila žandárov a oznámila občanom, že sa pripravuje povstanie proti nemeckým okupantom. Jednotka sa v obci zdržala cez noc a na druhý deň ráno odišla smerom na Rajec, do obce Kunerad. Dňa 29.augusta prišla do obce ozbrojená jednotka znovu. Na jej čele bol partizánsky veliteľ major K. K. Popov, jeho dvoma pobočníkmi boli Peter a Vasil. Štáb 2.slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika pod jeho velením sídlil v tejto budove kaštieľa, bývalej starej škole. Hneď v prvých dňoch sa do Slovenského národného povstania zapojili viacerí občania obce a ich počet postupne narastal. S partizánskymi veliteľmi, čatárom Šištíkom, Petrom Briestenským a Hamajom organizovali povstanie v Domaniži, v Prečíne a v Pružine. V tej dobe bol ustanovený revolučný národný výbor, ktorého predsedom bol Imrich Juríček. V prvých dňoch SNP bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Na tunajšom veliteľstve sa hromadne prihlasovali muži i ženy nielen z Domaniže, ale aj z Prečína, Pružiny, Tŕstia a ďalšieho okolia v počte približne 1.500 ľudí. Všetci boli odhodlaní bojovať všetkými možnými prostriedkami proti nemeckým okupantom. Prevažne z miestnych občanov sa vytvorila úderná jednotka v počte asi 35 mužov. Boli ubytovaní v budove kaštieľa a boli stále v pohotovosti. Odtiaľto robili rôzne výpady do okolia Považskej Bystrice a zisťovali pohyb nemeckých vojsk, narušovali ich prechod a prísun materiálu na východný front. Zúčastnili sa napríklad vyhodenia mostu pri Milochove a zničili železničný most pri Považskej Teplej, čím bola na niekoľko dní prerušená doprava do Žiliny. Pri veliteľstve v Domaniži bola počas SNP zriadená kuchyňa v „bírešni“, v starej budove bývalého veľkostatku. K veľkému stretnutiu s nemeckými vojakmi došlo 26.septembra 1944 v nedeľu popoludní. Nemecké veliteľstvo sa dozvedelo o partizánskej jednotke v Pružine a v Domaniži. Zaútočili však najskôr na obec Prečín. Nepriateľskej presile partizáni odolávali až do stredy 29.septembra 1944, ale potom boli nútení ustúpiť do hôr v oblasti Pružiny. Bez zveličovania treba priznať, že povstalci v boji o domanižskú dolinu čestne obstáli. Boli vyzbrojení len ručnými zbraňami a nemali šancu proti veľkej početnej presile Nemcov tento boj vyhrať. V boji pri Prečíne padlo niekoľko partizánov, medzi nimi i občan Domaniže Jozef Dudák. Ťažko ranený bol František Imrišík. Po tom, čo fašisti obsadili Prečín a Domanižu, obyvatelia prežívali krušné chvíle. Nemci považovali každého občana za partizána, a preto sa im kruto mstili. Nastalo vyšetrovanie a trýznenie na Gestape v Považskej Bystrici. Na pamätnej tabuli je pravdepodobne omylom uvedený ako vodca brigády major Peter Popov.
GPS poloha: 49°2’48.54″N 18°33’33.734″E.
