Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Michalov vrch /540,9m/. Bolo tu laténske hradisko s akropolou z 1.storočia p. n.l. a tiež slovanské hradisko z obdobia raného stredoveku s dvoma valmi z 11. a 12.storočia. Pri vzniku hradu, asi v 10.storočí, bolo využité pôvodné hradisko. Zvýšil sa pôvodný laténsky násyp a vybudoval druhý zemný násyp okolo celého bralnatého temena Michalova. Takto vznikol včasnofeudálny španí hrad na elipsovitej ploche približne 100x20m. Tento hrad nazývaný aj hrad Uherce si udržal významné postavenie aj v 12.storočí, kedy sa vybudovalo nové spevnenie. Dokazuje to nález základov hradu vybudovaného v roku 1200, patriaceho v 13.storočí medzi najväčšie na Slovensku. Na prelome 12. a 13.storočia bol hrad...

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Hradisko Šiance bolo vybudované v praveku, v starej železnej dobe (halštatská doba) v období 700 p. n.l. – 400 p. n.l. ľuďmi lužickej kultúry. Nachádza sa na výšinnej polohe Šiance (460,0m) južne od obce nad potokom v severnom pásme Tribeča pod Javorovým vrchom (730,0m). Rozloha 9,35ha. Do hradiska sa vstupovalo tromi bránami a na jeho vnútornej ploche sa našli sídliskové jamy, ohniská a iné. Okrem nálezov keramiky z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.) a starej železnej doby sa zistil aj včasnostredoveký materiál z 9. – 10.storočia, ktorý dokazuje neskoršie...

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Na vrchu Kostrín (390,0m) nad južným okrajom obce sa nachádza praveké hradisko. Na základe nálezov sa jeho vznik datuje do starej železnej doby (halštatská doba) do obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. Má pôdorys nepravidelného kvapkovitého tvaru. Vymedzuje ho dodnes viditeľný val s maximálne zachovalou výškou 5-8m.