Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Palác patrí ku klenotom rokokovej architektúry na území mesta a k najzachovalejšej pôvodnej architektúre starého Prešporka. Palác bol postavený na mieste starej zástavby, ktorá sa spomína už v roku 1459 ako Curia Civitatis alebo Weite Hof. Ešte v 2.polovici 16.storočia to bola drevená stavba, v ktorej sa podľa záznamov konali v roku 1666 evanjelické bohoslužby (spoluvlastníkom susedných domov je dodnes Evanjelická cirkev a.v.). Majitelia paláca sa rýchlo striedali, v roku 1636 ho vlastnil rod Ilešházi a následne patril bohatému bratislavskému pivovarníkovi M. Spechovi. Ten po strhnutí starej stavby na niekoľkých stredovekých parcelách v rokoch 1768-1770 postavil neskorobarokový honosný palác, pravdepodobne v takej podobe , akú poznáme dnes. Nepochybne kvalitný autor projektu, architekt, je neznámy. Možno sa však domnievať, že pracoval vo Viedni. Poznáme len meno murárskeho majstra Matthaeusa Höllrigla. Spech po dokončení stavby palác predal. Ako prvý majiteľ je zaznamenaný gróf Imrich Čáki /1781-1813/ a do začiatku 20.storočia mal palác ďalších 5 vlastníkov. Predposledným bol v rokoch 1908-1916 gróf Koloman Ňári, ktorého mohutný a krásny rodový erb je ozdobou tympanónu v hornej strednej časti fasády. Posledným majiteľom paláca bol do roku 1945 gróf doktor Emil Mirbach. Po dejinných turbulenciách, rozpade Rakúsko-Uhorska, vzniku ČSR, obdobiu Slovenského štátu počas 2.svetovej vojny a následne obnove ČSR, prechádza palác v máji 1948 definitívne do vlastníctva mesta. Palác je prejazdový radový, má štvorkrídlový nepravidelný pôdorys, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Po celkovej rekonštrukcii v rokoch 1968-1975 sa stáva sídlom Galérie mesta Bratislavy. Stojí na Františkánskom námestí 11 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.
