Obec pôvodne charakterizovala výrazne potočná radová zástavba. Prvé drevené domy sa stavali pozdĺž rieky a boli postavené na pňoch. Mali rozmery 4×8 metrov a strechy pokrývala slama alebo šindeľ. Domy boli trojpriestorové: izba, pitvor a komora. Izba mala podlahu z udupanej hliny a maličké okienka, v rohu izby bolo „ohniščo“, za ním kamenná pec a nad dverami bol „ľuftovník“ (diera, ktorou vychádzal dym z izby von). Typické pre tieto izby boli široké drevené lavice, ktoré slúžili aj na spávanie. Dvory boli neoplotené. K domu patrila aj maštaľ a humno. Na ich stavbu sa používali drevené klince. V jednom dome bývalo i viac rodín – jedna rodina v jednom kúte izby, druhá v druhom, „ohniščo“ bolo spoločné. Takýto typ domu sa, žiaľ, nezachoval v Papradne ani jeden. Z prelomu 19.-20.storočia sa zachovali podobné trojpriestorové zrubové domy (izba, pitvor, komora) so sedlovou šindľovou strechou, štítom a podlomenicou. Okolo okien a dverí je bodová výmaľba a nárožia sú často obielené. Na konci otvoreného dvora stoja zrubové hospodárske budovy. Na holiach bolo rozšírené ubytovanie a hospodárenie celej rodiny cez leto (foľvarky, bačoviská, maštale pre hovädzí dobytok – tzv. bačovy). Maštale pre hovädzí dobytok sa na horských lúkach stavali ešte v 1.polovici 20.storočia. Na kopaniciach, v osadách a na samotách zostali pôvodné zrubové domy z 1.polovice 20.storočia alebo staršie. Pôvodné stavby sú charakteristickou ukážkou architektúry valachov, ktorí osídľovali územie od 14.storočia. V skanzene v Múzeu slovenskej dediny v Martine sa nachádza aj pastiersky dom z Papradna.