Stopy po stredovekom obrannom objekte sa nachádzajú severovýchodne od obce Kuchyňa na juhozápadnom úbočí vrchu Bučková /545,4m/ vo výške 425m. Nepochybne išlo o hrad. Situovanie a členenie fortifikácie je charakteristické pre obdobie vrcholného stredoveku. Je predpoklad, že vznikol po uvoľnení majetkov záhorského kráľovského domínia začiatkom 14.storočia po vymretí Arpádovcov. K zakladaniu nových hradov sa vytvorili podmienky počas panovania Karola Róberta a za Ľudovíta Veľkého. Susedné hrady (Pajštún, Plavecký hrad, Dračí hrádok, Dobrá Voda a Korlátka) vznikli z kráľovskej iniciatívy v priebehu 13.storočia. Hrad Kuchyňa vznikol pravdepodobne o storočie neskôr. Začiatkom 13.storočia majú Kuchyňu v držbe bohatší šľachtici, potomkovia nitrianskeho župana Tomáša, ktorí si získané panstvo rozdelili na pezinské a svätojurské. Na prelome 13. a 14.storočia sa obe panstvá spojili. Po vymretí pezinsko-svätojurských grófov v roku 1543 prešiel ich majetok aj s 10 hradmi pod kráľovskú korunu. Nikde sa však nespomína hrad Kuchyňa. Najpravdepodobnejšie teda vznikol na majetku pezinských grófov a po ich vymretí bol opustený, pretože územie prešlo pod panstvo Plaveckého hradu.
Ostrožina je od plošiny Bučkovej stúpajúceho hrebeňa oddelená úzkou dvojnásobne prekopanou šijou. Tie medzi sebou rozdeľujú plochú vyvýšeninu, ktorá slúžila ako opevnená nástupná plocha na most vedúci cez priekopu so vstupujúcimi bralami do dolnej ohrady, ktorá je vymedzená z troch strán terénnym stupňom obklopujúcim jadro. na západe sú ešte stopy valu. Jadro má oválne prstencové usporiadanie a v jeho hornej časti sú badateľné zvyšky muriva dvoch hranolových veží stojacich oproti sebe. Horná časť s rozmermi 45x17m bola ohradená múrom. Medzi vežami bola pravdepodobne palácová stavba. Hornú časť lemuje výrazná berma, ktorá je pozostatkom opevnenia a priehlbina na severozápade môže byť pozostatok po hospodárskej budove. Prístupová cesta pravdepodobne viedla úžľabinou po severnej strane hradu alebo po južnom úbočí hrebeňa. Vchod do jadra bol najskôr mimo veže a dá sa predpokladať na menej strmej severnej strane. Archeologické nálezy (kachliarska keramika) vylučujú domnienku, že hrad nebol dostavaný, pretože pochádzajú z interiéru vykurovaného hradu.
V jadre sú badateľné zvyšky muriva oboch veží a zvyšky kamenného múru rozváľané v blokoch po severnom a južnom svahu. Vnútorné rozmery západnej veže sú 4,1×4,3m a majú hrúbku múrov 2m, čo ju predurčuje na bývanie. Z druhej veže sa zachovalo severovýchodné nárožie lícujúce so západnou vežou a vyvýšené hrádzky s obsahom muriva svedčia o približne rovnakých rozmeroch ako mala prvá veža. Najviac rozpadnutého muriva na západnej strane má pôvod v rozpade západnej veže.